Na svete je po prvýkrát v dejinách ľudstva viac ľudí obéznych než podvýživených. Vo svojej správe, ktorú predstavila v Berlíne, to uviedla medzinárodná charitatívna organizácia Save The Children. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je na svete asi 1,9 miliardy ľudí s nadváhou, čo predstavuje takmer tretinu celkovej populácie planéty. Medzi nimi je potom 600 miliónov ľudí, ktorí trpia obezitou. Organizácia Save the Children na základe údajov o podvýživených deťoch dospela k záveru, že celkovo je podvýživených ľudí na svete menej ako 600 miliónov, teda menej ako obéznych jedincov. Od roku 1990 sa počet detí, ktoré nemajú k dispozícii dostatok potravín, znížil o viac ako tretinu.
Dynamika slovenského hospodárstva má v najbližších rokoch postupne zrýchľovať. Potvrdzuje to aktuálna makroprognóza rezortu financií, podľa ktorej by v tomto roku mal reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnuť 3,2 %. V budúcom roku by mal hospodársky rast zrýchliť na 3,7 %, v roku 2018 na 4,1 % a v roku 2019 na 4,6 %. Aktuálne prognózy sú tak oproti tým posledným z januára takmer bez zmeny. Tou jedinou je kozmetické navýšenie očakávaného rastu v budúcom roku o 0,1 percentuálneho bodu. V nasledujúcom roku by mala dynamiku slovenského hospodárstva podporiť aj investičná aktivita v automobilovom priemysle a výstavba bratislavského obchvatu D4/R7.
Návrh na mimoriadnu schôdzu na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka podajú opoziční poslanci pravdepodobne v piatok poobede. „Dnes sme sa na grémiu od predsedu parlamentu Andreja Danka dozvedeli, že ak návrh podáme dnes, schôdzu zvolá pravdepodobne na piatok večer,“ povedal na brífingu predseda OĽaNO Igor Matovič. Zároveň toto označil za obštrukciu a zdôraznil, že opozícia bude konať tak, aby sa tejto možnosti vyhla. Ako ďalej povedal, v prípade, že predseda vlády ministra vnútra neodvolá, plánujú pokračovať v pravidelných pondelkových demonštráciách pred komplexom Bonaparte, kde premiér býva. Priestory pred komplexom majú podľa I. Matoviča na organizovanie protestov rezervované v pondelky na najbližší polrok.
Nie všetci slovenskí poslanci Európskeho parlamentu podpísali písomnú deklaráciu k plynovodu Nord Stream 2, pričom cieľom deklarácie bolo, aby Európska komisia projekt plynovodu nepodporila. V písomnej deklarácii, ktorú mohli europoslanci podpísať od 7. marca do 7. júna, sa okrem iného píše, že tento projekt podlomí status Ukrajiny ako tranzitnej krajiny, povedie k dramatickým geopolitickým dôsledkom, zvýši možnosť Ruska vplývať na energetickú závislosť pre politický vplyv. Túto písomnú deklaráciu nepodpísali dvaja slovenskí europoslanci, a to Richard Sulík (SaS) a Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).
Poslanci parlamentu neposunuli do druhého čítania tzv. kladivo na čierne stavby z dielne hnutia Sme rodina. Starostovia a majitelia pozemkov sú podľa navrhovateľov novely stavebného zákona bezmocní proti asociálnemu správaniu sa ľudí, ktorí na cudzích pozemkoch a bez stavebného povolenia stavajú domy. Zámerom novely zákona bolo podľa Sme rodina zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. Novelou zákona sa zavádzala povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku bez písomného súhlasu majiteľa pozemku.
Niekoľko ľudí zo Slovenska stále bojuje v radoch takzvaného Islamského štátu (ISIS). „Je to hrozba, ktorá stále nepominula,“ povedal podpredseda SaS Ľubomír Galko po prednesení Správy o činnosti Vojenského spravodajstva v parlamente. O podrobnostiach však hovoriť nechcel. V minulosti sa v správach spravodajských služieb písalo, že v radoch ISIS má údajne bojovať do desať Slovákov. Správa o činnosti Vojenského spravodajstva bola podľa Ľ. Galka výrazne podrobnejšia ako v minulosti. „Dozvedeli sme sa viac o pôsobení cudzích spravodajských služieb na našom území. Tiež o spravodajských operáciách, ktoré sa týkajú možných hrozieb extrémizmu a terorizmu na území Slovenska. Hovorili sme aj o hrozbách osôb, ktoré vyznávajú radikálny islam,“ povedal.
Islamský štát, džihádisti, ISIS Zdroj: SITA/AP
Poľský súd odsúdil a vymeral podmienečný trest odňatia slobody bývalému zástupcovi šéfa vládnej bezpečnosti ohľadom havárie civilného lietadla, pri ktorej v roku 2010 zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších vysokopostavených činiteľov. Verdikt, ktorý padol na súde vo Varšave, je prvým udeleným trestom odňatia slobody v súvislosti s predmetnou tragédiou z 10. apríla 2010, keď sa poľský vládny špeciál zrútil pri ruskom meste Smolensk, pričom zahynuli všetky osoby na palube. Súd uznal Pawla Bielawného za vinného vo veci zanedbania svojich povinností a vystavenie L. Kaczyňského nebezpečenstvu. Súd mu vymeral 18-mesačný podmienečný trest a pokutu vo výške 10-tisíc zlotých (v prepočte 2 270 eur). V Poľsku momentálne vládne konzervatívna strana Právo a spravodlivosť pod vedením Jaroslawa Kaczyňského, ktorý je odhodlaný potrestať všetkých zodpovedných za smrť svojho brata.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) vyplatil Grécku 7,5 miliardy eur zo záchranného fondu. Krok ESM, teda eurovalu, súvisí s úspešným ukončením revízie gréckych reforiem. Informoval o tom šéf eurovalu Klaus Regling. „ESM Grécku vyplatil 7,5 miliardy eur,“ povedal K. Regling po stretnutí s gréckym ministrom financií Euclidom Tsakalotom. Ako K. Regling ďalej uviedol, ESM bude Aténam naďalej poskytovať úvery za výhodných podmienok, pričom poznamenal, že úrokové sadzby na úvery pre Grécko sú nižšie ako 1 percento, s priemernou splatnosťou 32 rokov. „Chceme gréckej ekonomike pomáhať počas celého obdobia,“ uviedol K. Regling. „Vzhľadom na to, že prognózy sú neisté, nevieme presne, aké budú potreby o pár rokov“, dodal.
Kvôli mrákotám obžalovaného bol v moldavskom Kišineve odložený proces s bývalým predsedom vlády Vladom Filatom, obvineným z korupcie a podielu na obrovských defraudáciách. Expremiér, ktorý tretí týždeň drží protestnú hladovku, po príchode do súdnej siene omdlel, oznámila agentúra Moldnews. Filat chce hladovkou podporiť svoju požiadavku, aby súdny proces s ním bol prístupný verejnosti. Vo väzení je už ôsmy mesiac a jeho zadržanie vyvolalo pád proeurópskej koaličnej vlády, ktorá je v najchudobnejšej krajine Európy pri moci od roku 2009.
Nemecký automobilový koncern Volkswagen čelí v Spojených štátoch prvej hromadnej žalobe zo strany držiteľov jeho dlhopisov súvisiacej s emisným škandálom firmy. Žalobu inicioval penzijný fond Boston Retirement System, uviedla advokátska kancelária Labaton Sucharow LLP. Ďalšiu žalobu na Volkswagen podala skupina investorov v Nemecku. Žaloba tvrdí, že „nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenia“ Volkswagenu viedli k tomu, že sa jeho dlhopisy predávali za umelo vysoké ceny. Tie potom v dôsledku vypuknutia emisného škandálu klesli, čo spôsobilo držiteľom dlhopisov straty. Žaloba požaduje odškodné pre investorov, ktorí nakúpili dlhopisy Volkswagenu v období od 23. mája 2014 do 22. septembra 2015, napísala agentúra Reuters.
Prehľad kľúčových udalostí z ekonomiky a biznisu TREND.24 vychádza každý deň o 17:30.
Objednajte si RSS feed a pozrite si staršie vydania.
