„Júl je síce obvykle najteplejším mesiacom v roku, ale podľa našich údajov bol tiež najteplejším mesiacom úplne na celej zemeguli, s veľmi malými rozdielmi,“ uviedol vo vyhlásení Jean-Noël Thépaut, šéf služby C3S, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
„Ak budú emisie skleníkových plynov pokračovať a ovplyvňovať celosvetové teploty, rekordy budú padať aj v budúcnosti,“ dodal. Spaľujúca vlna horúčav spôsobila, že minulý mesiac padali rekordy po celej Európe, pritom nezvyčajne vysoké teploty zaznamenali aj v oblasti severného polárneho kruhu.
Spriemerované teploty z júla najviac stúpli v porovnaní s rokmi 1981 až 2010 na Aljaške, v Grónsku, na Sibíri, v strednej Ázii, Iráne a vo veľkých územných pásmach Antarktídy. Afrika a Austrália tiež zažili nadpriemerné teploty na väčšine svojich území.
Globálne bol júl 2019 teplejší o veľmi malé hodnoty – o 0,04 stupňa Celzia – v porovnaní s prechádzajúcim rekordne horúcim mesiacom, júlom 2016. Nový rekord je celkovo pozoruhodnejší, pretože rekord z roka 2016 nasledoval po silnom prejave fenoménu El Niňo, ktorý okrem samotného globálneho otepľovania tiež zvyšuje celosvetové teploty.
Služba C3S je prvou z významných svetových sietí na monitorovanie klímy využívajúcich satelity, ktorá oznámila priemerné júlové teploty. Služba v tlačovom vyhlásení napísala, že zvýšenie teplôt je také malé, že ostatné siete, napríklad americký vládny Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), možno ohlásia rovnaké teploty ako v rekordnom júli 2016 alebo mierne nižšie. Presné teplotné záznamy siahajú do 19. storočia, začali s nimi okolo roku 1880.
