Turizmus je hnacím motorom ekonomiky viacerých krajín. Vlády, mestá, hotely a obchody lačnejú po tom, aby práve ich kúsok sveta navštívili zahraniční rekreanti. Ideálne tí, ktorí disponujú kreditnou kartou s bezodným limitom a neboja sa ju použiť v obchodoch so suvenírmi. Najprv však treba tých ľudí prilákať.
Keď je čo predávať – pláže, moria, hory, prírodu, históriu, architektúru – a krajina je už krásne zabalená do propagačných brožúrok a posypaná PR pozlátkom, celé to potrebuje ešte jedno univerzálne krátke výstižné heslo, turistickú floskulu, slogan, ktorý zaujme, preháňa, prikrášľuje a nešetrí superlatívmi.
Cestovateľský portál FamilyBreakFinder si dal tú námahu a vytvoril zoznam/mapu všetkých turistických sloganov, ktoré jednotlivé krajiny oficiálne používajú. Fádne slovenské „Good Idea“ sa popri tých všetkých „prenádherných, úžasných, neuveriteľných ostrovoch, oázach a nekonečných obzoroch a zážitkoch“ akosi stráca.
Zdroj: SITA / AP
Test, od ktorého závisí život
Študent na strednej škole v Hongkongu sa vo svojom mladom veku musí psychicky vyrovnávať s tým, že celá jeho budúcnosť závisí od jedného štandardizovaného testu. Pôvodne tamojší stredoškoláci písali dva veľké testy v rozdielnom čase, v roku 2009 ich však zlúčili do jedného. Úradníci dúfali, že tento krok zníži úzkosť študentov, teoretická predstava sa však nenaplnila.
Keďže žiaci i rodičia sa chcú vyhnúť depresii zo zbabraného testu, ktorý ďalej rozhodne o ich osude, trh to vyriešil po svojom – doučovanie sa stalo výnosným podnikateľským odvetvím a lukratívnym biznisom, ktorý sa rozrástol do nebývalých rozmerov. Úrady registrujú približne 2 600 súkromných škôl, ktoré ponúkajú „neformálnu výučbu“ – byrokratické a legislatívne označenie pre doučovanie – pričom základných a stredných škôl je o polovicu menej.
Z učiteľov doučovacích inštitúcií sa stali celebrity, ktoré povýšili na úroveň filmových hviezd – ich podobizne sa zhotovujú v životných veľkostiach, vyretušované fotografie sa objavujú na autobusoch, v staniciach metra aj na bilboardoch. Tí najlepší si vďaka doučovaniu podľa portálu The New York Times bez problémov zarobia niekoľko miliónov dolárov ročne.
V podobnej situácii sa ocitli aj juhokórejskí žiaci, ktorí každoročne píšu 8-hodinový test. Rodičia sa hromadne modlia, aby práve ich dieťa dosiahlo najlepšie výsledky a malo nádej na perspektívnu budúcnosť. Kvôli vysokoškolským prijímacím skúškam necháva Južná Kórea o hodinu dlhšie zatvorené burzy, lietadlá majú dočasný zákaz lietania a pristávania, šoféri autobusov, ktoré prechádzajú okolo skúšobných miestností, nesmú používať klaksón a zamestnanci štátnych úradov dostávajú pokyn, aby sa do práce dostavili neskôr, a zbytočne tak študentom nezavadzali v dopravnej špičke.
Zdroj: SITA / AP
ŠPZ za 8 miliónov eur
O Spojených arabských emirátoch kolujú legendy, že tamojšia polícia tam naháňa zločincov na autách Lamborghini a že šejkovia si len tak z rozmaru chovajú leopardov ako domácich maznáčikov. V krajine zrejme nedostatkom hotovosti netrpia.
Že to nie sú neopodstatnené plané reči, potvrdzuje aj nedávna aukcia, na ktorej nemal tamojší podnikateľ problém zaplatiť 31 miliónov emirátskych dirhamov (približne 8 miliónov eur) za exkluzívnu ŠPZ-ku s textom „Number 1“. Vyhodené peniaze, ktoré by Slovákovi pri inteligentnom hospodárení vystačili až do konca príjemného života, sú v porovnaní s jeho radosťou a nadšením zo získanej malichernosti ničotnými.
Zdroj: SITA / AP
Nákupný vesmír
Máte pocit, že v Bratislave je zbytočne veľa nákupných stredísk a obchodných centier? V tropickej Jakarte ich napočítali 170.
„Vieš prečo sme prišli do obchoďáku? Lebo už nie sú žiadne iné miesta, kde by sme mohli ísť,“ smutne vtipkujú ľudia. V hlavnom meste Indonézie sa prakticky žiadny iný verejný priestor nenachádza. Mestský zákon stanovuje, že v Jakarte majú zelené plochy tvoriť minimálne 30 percent z celkovej pôdy. Ako to už s rozumnými zákonmi väčšinou býva, aj tento dávno porušili. Zeleň tvorí len okolo 10 percent plochy mesta.
Nákupné centrá v Jakarte pripomínajú sebestačné malé mesto vnútri veľkého mesta. Okrem reštaurácií, kníhkupectiev, supermarketov či telocviční si kúsok predajnej plochy uchmatli aj zubári, lekári, umelecké galérie, kiná, ihriská, v niektorých prípadoch bývajú súčasťou aj kostoly. Ak by stavebné plány počítali aj s ubytovacími jednotkami a školami, pri troche snahy by sa v jednom nákupnom centre dal prežiť celý život.
Indonézske nákupné centrá britský The Guardian opisuje ako portály do sveta úplne iného, ako je ten vonku pod holým nebom. Umelá realita obchodných kráľovstiev, do ktorej vstupujú cez otáčacie dvere, ich učí odlišným normám ako tým, ktoré prevládajú na uliciach. Je to klimatizovaný vesmír, v ktorom platia vlastné pravidlá.
Zdroj: SITA/AP
Smrad Paríža vo flakóne
Umelkyňa s nórsko-islandskými koreňmi Sissel Tolaas už roky pracuje na projekte, ktorého výsledky sa dajú vnímať len pomocou čuchových buniek – zbiera pachy po celom svete a snaží sa reprodukovať unikátnu vôňu viacerých svetových metropol.
Romantické predstavy, že Paríž rozvoniava po káve a Londýn po vyprážanej rybe, nekompromisne vyvracia, vône, smrady, zápachy a arómy veľkomiest sa časom menia. Napríklad taký Berlín v roku 1960 určite nevoňal ako turecký kebab.
Paríž, Eifelova veža Zdroj: SITA / AP
