Poľnohospodárom nejaký ten čas trvá nájsť nové miesta na pestovanie úrody ohrozenej zmenou klímy. Vďaka umelej inteligencii to ale teraz „môže trvať len pár minút a zároveň im ušetriť aj veľa nákladov“, povedal pre spravodajský portál CNN spoluzakladateľ startupu ClimateAi Himanshu Gupta.
Startup vyvíja platformu AI na hodnotenie toho, do akej miery budú poľnohospodárske plodiny v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov zraniteľné voči rastúcim teplotám. Nástroj využíva údaje o klíme, vode a pôde v konkrétnej lokalite, pomocou ktorých meria jej vhodnosť z hľadiska pestovania určitých plodín.
Jednu z prvých prípadových štúdií uskutočnil v roku 2021 v indickom meste Maharashtra. Miestni poľnohospodári mohli do aplikácie ClimateAi zadať, čo a kde chcú pestovať. Aplikácia potom začala vytvárať simulácie a dospela k záveru, že extrémne horúčavy a suchá spôsobia v nasledujúcich dvoch desaťročiach približne 30-percentný pokles úrody paradajok v regióne. Pestovatelia vďaka nej vedeli, že by mali zmeniť svoju stratégiu. Prešli preto na odolnejšie odrody paradajok a posunuli termíny sejby.
Využitie umelej inteligencie
Lepšie posudzovanie budúcich rizík v poľnohospodárstve je len jedným zo spôsobov, ako možno umelú inteligenciu využiť na riešenie klimatickej krízy. Odborníci tvrdia, že technológie AI dokážu urýchliť viaceré procesy od znižovania znečistenia po lepšie modelovanie počasia. Pri tempe, akým sa planéta otepľuje, bude rýchlosť zavádzania riešení kľúčová.
Vedecké objavy boli v minulosti závislé od schopnosti ľudí zhromažďovať, pozorovať a analyzovať údaje. Počítače dnes dokážu spracovať veľké súbory údajov, identifikovať vzorce a vykonávať digitálne experimenty v priebehu pár sekúnd.
„V minulosti ľudia robili výskumy metódou pokusu a omylu, vedci museli pracovať každý deň a noc,“ podotkol profesor na Cornellovej univerzite Fengqi You. Umelá inteligencia, ktorá nepotrebuje spať a potrebuje len elektrinu, môže pracovať nepretržite 24 hodín denne, čo celý proces analýzy značne urýchli.
Vedci môžu technológiu AI použiť aj na hľadanie riešení. Gupta z ClimateAi tvrdí, že problémom je otázka, ako integrovať obnoviteľnú energiu do existujúcej energetickej siete, ktorej dominujú fosílne palivá. Umelá inteligencia môže napríklad v reálnom čase identifikovať dostupné obnoviteľné zdroje energie v oblastiach, kde ich spotrebitelia požadujú, a optimalizovať ich dopyt a ponuku.
AI sa takisto využíva pri výskume materiálov, ktoré dokážu efektívne zachytávať uhlík z atmosféry, a predpovedaní veľkých povodní, vďaka čomu sa môžu miestne úrady lepšie pripraviť a reagovať na prípadné núdzové stavy.
Problematická spotreba energie
Prevádzkovanie modelov umelej inteligencie si vyžaduje veľa elektriny. Mnoho dátových centier sa nachádza v oblastiach, ktoré sa ešte stále do veľkej miery spoliehajú na energiu z fosílnych palív, upozornil You. Okrem toho na chladenie výkonných strojov potrebujú veľké množstvo vody, ktorej zásoby v určitých oblastiach – napríklad západnej časti Spojených štátov, klesajú.
Umelá inteligencia potrebuje v porovnaní s dopravným priemyslom či budovami relatívne malé množstvo energie. To sa ale s rozmachom technológií AI rýchlo zmení, a bude potrebné to ustriehnuť.
Októbrová štúdia z dielne holandského vedca Alexa de Vriesa odhalila, že systémy AI od Googlu by mohli totiž v rámci najhoršieho scenára pri plnom nasadení každoročne spotrebovať rovnaké množstvo elektriny ako Írsko. Podľa odborníkov budú preto softvéroví inžinieri musieť úzko spolupracovať s klimatológmi a pokúsiť sa spoločnými silami nájsť akúsi rovnováhu.
Technologickí experti takisto upozorňujú, že systémy AI musia byť k dispozícii a cenovo dostupné aj pre krajiny s nízkymi príjmami, ktoré klimatická kríza ohrozuje najviac aj napriek tomu, že k nej svojou činnosťou prispievajú najmenej.
Ďalšie dôležité správy
