Vlády na celom svete počas pandémie nového koronavírusu vyčlenili obrovské prostriedky na podporu ekonomík aj ľudí. Verejný dlh sa tak v niektorých krajinách už dostal na úroveň, ktorá ich núti zvažovať konsolidáciu.

To však nie je nič v porovnaní s fiškálnymi ťažkosťami, ktoré im hrozia v nasledujúcich desaťročiach. Uviedla to v utorok (19. 10.) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej správe.

Podľa dlhodobého scenára organizácie so sídlom v Paríži spomalenie veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, demografické zmeny a spomalenie rastu produktivity povedú k zníženiu tempa hospodárskeho rastu členov OECD a skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) z približne 3 percent v súčasnosti na 1,5 percenta v roku 2060. Štáty budú zároveň čeliť zvyšujúcim sa nákladom, najmä na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

KK36 Rím - Na snímke rokovanie ministrov kultúry krajín členských krajín skupiny G20 29. júla 2021 v rímskom Koloseu. FOTO TASR/AP
A view of the inauguration of the G20 Culture ministerial meeting at the Colosseum in Rome, Thursday, July 29, 2021. (AP Photo/Riccardo De Luca)
Neprehliadnite

Ministri financií G20 podporili dohodu o globálnej reforme firemných daní

Na udržanie verejných služieb a benefitov a zároveň na stabilizáciu dlhu v tomto prostredí by vlády potrebovali zvýšiť v rokoch 2021 až 2060 štrukturálne primárne príjmy o takmer 8 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Priemerné výdavky by pritom mohli dosiahnuť 10 percent HDP, varovala OECD a upozornila, že v tomto čísle nie sú zahrnuté žiadne nové výdavky, ako napríklad na prispôsobenie sa zmene klímy.

„Sekulárne trendy, ako je starnutie populácie a rastúce relatívne ceny služieb, budú naďalej vytvárať tlak na vládne rozpočty,“ uvádza sa v dokumente OECD, ktorý pripravili Yvan Guillemette a David Turner.

Pripomenuli tiež, že fiškálny tlak v rámci týchto dlhodobých trendov je spojený s obsluhou verejného dlhu pochádzajúceho z obdobia pandémie.

Štáty však nemusia nevyhnutne zvyšovať dane, aby splnili tieto výzvy, uviedla OECD. Namiesto toho navrhuje organizácia reformy na zvýšenie miery zamestnanosti a zvýšenie veku odchodu do dôchodku.

Kombinácia týchto opatrení vrátane zabezpečenia, aby sa efektívny vek odchodu do dôchodku zvýšil o dve tretiny budúcich prírastkov očakávanej dĺžky života, by podľa organizácie mohla znížiť predpokladané tempo rastu fiškálneho tlaku do roku 2060 na polovicu.


pôvodný súbor:financie 38.JPG
Neprehliadnite

Reforma fiškálnych pravidiel EÚ je žiaduca, ale mala by zvážiť dôsledky pre menšie štáty