Turecko, ktoré už mesiace blokuje žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie, prednieslo požiadavky, s ktorými Štokholm nemôže súhlasiť. V nedeľu to povedal švédsky premiér Ulf Kristersson.
Švédsko nie je ani na polceste v plnení záväzkov
„Turecko potvrdilo, že sme spravili to, čo sme sľúbili, že urobíme; avšak hovorí aj to, že chce veci, ktoré im nemôžeme a nechceme dať,“ uviedol Kristersson na bezpečnostnej konferencii, na ktorej sa zúčastnil aj šéf NATO Jens Stoltenberg. Švédsko je podľa slov predsedu vlády presvedčené, že Turecko jeho žiadosť o členstvo v NATO schváli, avšak otázne je, kedy sa tak stane.
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v nedeľu novinárom povedal, že jeho krajina vstúpi do NATO v rovnakom čase ako Švédsko. „Fínsko sa neponáhľa do NATO až tak, že nemôžeme počkať, kým Švédsko dostane zelenú,“ uviedol.
AFP pripomína, že Turecko v decembri ocenilo doterajšie kroky Švédska, ktorých cieľom je získať jeho súhlas pre vstup do NATO. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu však vtedy poznamenal, že Štokholm však nie je ani „na polceste“ pri plnení dohodnutých záväzkov.
Obe krajiny podpísali memorandum s Tureckom
Šéf švédskej diplomacie Tobias Billström v decembri uviedol, že od 1. januára začne vo Švédsku platiť ústavný dodatok obmedzujúci združovanie skupín, ktoré podporujú terorizmus vzťahujúci sa aj na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).
Ankara v júni podpísala so Švédskom aj Fínskom memorandum, v ktorom obe severské krajiny súhlasili s tým, že sa budú venovať bezpečnostným obavám Turecka. Do toho spadajú aj žiadosti Ankary o deportáciu kurdských militantov či ľudí prepojených s hnutím exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena.
Fínsko a Švédsko prehodnotili svoju politiku vojenskej neutrality po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu a v máji požiadali o členstvo v NATO. Ich žiadosti ratifikovali už všetky členské krajiny s výnimkou Maďarska a Turecka. Na vstup do NATO je potrebný jednomyseľný súhlas.
Ďalšie dôležité správy
