Česko dnes o polnoci zakončí svoje všeobecne veľmi dobre hodnotené predsedníctvo Rady Európskej únie, ktorého sa po ňom na pol roka chopí Švédsko. Škandinávska krajina sa bude pokúšať zachovať jednotný prístup dvadsaťsedmičky k podpore Ukrajiny a ďalšiemu tlaku na Rusko či posunúť dopredu debatu o reforme trhu s energiami.
Vláda v Štokholme chce tiež presadiť prijatie ďalších klimatických noriem či pomôcť k posilneniu konkurencieschopnosti európskych firiem. Medzi veľké témy nasledujúcich šiestich mesiacov bude patriť aj debata o nových fiškálnych pravidlách bloku alebo rozšírenie bezhraničného schengenského priestoru o Rumunsko a Bulharsko.
Reakcia na ruskú inváziu
„Blahoželáme českým kolegom k aktívnemu a angažovanému predsedníctvu, ktoré prispelo k tomu, že EÚ bola jednotná a spoločne čelila našim zdieľaným výzvam. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri našej reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a nasledujúcu energetickú krízu,“ povedal švédsky veľvyslanec v Česku Lars Danielsson.
Vyzdvihol tiež českú úlohu pri vyjednávaní série kľúčových noriem z klimatického balíka označovaného ako Fit for 55. Švédsko podľa neho plánuje od začiatku januára na prácu českého predsedníctva nadviazať.
Menšinová pravicová vláda
Tradične proeurópsku severskú krajinu od októbra vedie menšinová pravicová vláda konzervatívneho premiéra Ulfa Kristerssona, ktorá sa opiera o hlasy euroskeptickej a protiimigračnej strany Švédski demokrati. Od niektorých diplomatov v Bruseli sú počuť obavy z jej negatívneho vplyvu na európsku politiku Švédska, nový kabinet však dáva najavo, že chce pokračovať v dlhodobo aktívnom kurze svojej krajiny.
„Švédsko preberá predsedníctvo v čase, keď Európska únia čelí bezprecedentným výzvam. Základom pre naše priority je zelenšia, bezpečnejšia a slobodnejšia Európa,“ vyhlásil premiér Kristersson.
Časť priorít je daná dlhodobou politickou agendou, ktorú predsednícke krajiny dohovárajú s Európskou komisiou. Plynulú nadväznosť na české vedenie bloku navyše zaisťuje dlhodobá spolupráca tria predsedníckych krajín, ktorá fungovala počas českého polroka a bude pokračovať ďalej iba s tým rozdielom, že k Česku a Švédsku pribudne namiesto Francúzska Španielsko, ktoré vedenie EÚ prevezme v polovici roka.
Reforma energetického trhu
Švédsko chce okrem iného pokračovať v dojednávaní protiruských sankcií, ktorých celkovo desiaty balík by mala podľa odhadov diplomatov únie schváliť najneskôr vo februári. V oblasti energetiky sa Česku v polovici decembra podarilo vyjednať ďalšiu sadu krízových opatrení vrátane núdzového obmedzenia cien plynu. Na Švédsku bude popri dojednaní niekoľkých noriem dôležitých pre prechod k obnoviteľným zdrojom energie najmä rozjazd debaty o dlhodobej reforme energetického trhu vrátane oddelenia cien plynu a elektriny. V tejto veci zatiaľ únijné krajiny nie sú jednotné a čakajú na konkrétne návrhy Európskej komisie.
Štokholm medzi svojimi prioritami uvádza aj posilnenie odolnosti a konkurencieschopnosti únijného trhu a firiem. Členské štáty nemajú jednotný pohľad na to, či by si EÚ mala v záujme podpory vlastných ekonomík v kritickej dobe vziať ďalšiu spoločnú pôžičku presadzovanú najmä juhoeurópskymi krajinami. Švédsko, ktoré v tomto bode patrí k zdržanlivejším štátom, bude mať za úlohu riadiť diskusiu o možných formách podpory.
Pri azylových pravidlách sa zmena neočakáva
Za svoje ďalšie priority označuje švédska vláda popri pokračovaní prechodu k zelenej ekonomike, kde by chcela nadviazať na aktívny český prístup k schvaľovaniu klimatických noriem, aj ochranu demokracie a vlády práva.
Naproti tomu veľký pokrok neočakávajú znalci bruselského diania vzhľadom na postoje švédskej protiimigračnej pravice pri reforme migračných a azylových pravidiel EÚ, ktorej kľúčová časť už vyše dvoch rokov viazne na spore o miere vzájomnej solidarity medzi členskými štátmi bloku pri prijímaní utečencov a navrátení migrantov.
Ďalšie dôležité správy
