V súvislosti s násilným činom bolo vypočutých asi 10-tisíc osôb a k zodpovednosti za vraždu O. Palmeho sa prihlásilo 134 ľudí, desiatky z nich duševne chorých. Následné vyšetrovanie ich ale ako páchateľov vylúčilo.
K dolapeniu vraha nepomohla ani vládou vypísaná vysoká odmena siedmich miliónov dolárov za informáciu, ktorá by viedla k odhaleniu páchateľa.
Sweden relaunches Olof Palme investigation https://t.co/pwZtEa2mZR
— The Guardian (@guardian) November 15, 2016
Severskú kriminálku povedie skúsené eso
Nové vyšetrovanie povedie prokurátor Krister Petersson. Ten v minulosti vyšetroval napríklad vraždu švédskej ministerky zahraničia Anny Lindhovej z roku 2003 a zaoberal sa aj prípadom švédskeho strelca Johna Ausoniusa, ktorý na začiatku 90. rokov útočil na imigrantov. Takzvaný laserový muž, nazvaný podľa pušky s laserovým zameriavačom, jedného prisťahovalca zastrelil a ďalších desať zranil. V roku 1994 bol odsúdený na doživotie.
Do novej práce sa K. Petersson pustí vo februári a čaká ho náročná úloha - spisy týkajúce sa Palmeho prípadu sú na polícií poukladané v dĺžke 250 metrov.
Vyšetrovateľ v švédskej tlači vyjadril optimizmus, že sa mu podarí prípad vyriešiť. „Som poctený a prijímam túto misiu s veľkou energiou. Je to zaujímavá a dôležitá úloha,“ uviedol vo vyhlásení.
Vrah už bol odsúdený
Prokurátor má zhodou okolností takmer rovnaké meno ako muž, ktorý bol z Palmeho vraždy v roku 1989 usvedčený. Už skôr trestaného alkoholika a narkomana Christera Petterssona ako vraha identifikovala vdova Lisbet, ktorá bola pri atentáte ľahko zranená.
Ch. Petterssona ale o pár mesiacov neskôr zbavil viny odvolací súd. Motív aj konkrétne dôkazy chýbali, vražedná zbraň sa nikdy nenašla. Svedectvo Palmeho ženy bolo opakovane označené za nedôveryhodné a neisté. Ch. Pettersson, ktorý sa k činu priznal, ale následne priznanie odvolal a zomrel v roku 2004.
Expremiér bol členom Švédskej sociálnodemokratickej robotníckej strany a presadzoval švédsky model sociálneho štátu. Na medzinárodnej scéne pracoval v prospech obmedzenia jadrového zbrojenia, kritizoval vtedajší režim apartheidu v Juhoafrickej republike, americkú aj sovietsku zahraničnú politiku. Z toho dôvodu mal mnoho nepriateľov ako v zahraničí, tak vo svojej vlasti, kde bol predovšetkým v armádnych kruhoch kritizovaný za ústupčivosť voči Sovietskemu zväzu.
Po jeho smrti sa objavilo mnoho teórií politického sprisahania zahraničných síl. V podozrení sa ocitli separatistická Strana kurdských pracujúcich (PKK), CIA, KGB, nemecká teroristická organizácia Frakcia Červenej armády (RAF), Arabi alebo tiež Irak. Tieň padol na domácich pravicových extrémistov, tajnú políciu Sapo a ďalších.
