Budova z červených tehál so sivou chladiacou vežou v prístave vo švédskom Malmö sa stala symbolom príprav krajiny na neistú budúcnosť. Elektráreň v blízkosti Sundského prielivu mala byť demontovaná a odoslaná novým vlastníkom do zámoria. Ruská vojna na Ukrajine však prevrátila obrannú politiku Švédska naruby a núti prehodnotiť jeho plány energetickej bezpečnosti. Informuje o tom Bloomberg.
Škandinávsky štát s desiatimi miliónmi obyvateľov, z ktorého metropoly Štokholm je do Petrohradu bližšie ako z Berlína, má od ruskej anexie Krymu pred desiatimi rokmi problémy. Najnovší člen NATO navzdory čoraz odvážnejšiemu Vladimirovi Putinovi tvrdí, že ak sa konflikt rozšíri cez Pobaltie, musí byť pripravený.
Zariadenie v Malmö – treťom najväčšom meste krajiny – má byť opäť v prevádzke pre prípad výpadkov v dodávkach energie po prípadnom útoku na národnú energetickú infraštruktúru. Približne 16-tisíc kilometrov elektrického vedenia, ktoré pomáha spájať výrobu na severe s veľkými mestami na juhu, pretínajú husté lesy pokrývajúce asi dve tretiny krajiny. Sieť je tak vystavená väčšiemu riziku sabotáže ako v mnohých iných európskych krajinách a Švédsko musí byť pripravené na možné výpadky, tvrdí docentka na Švédskej univerzite obrany Vera van Zoestová. „Kritická infraštruktúra, ako napríklad elektrická sieť, býva v časoch vojny často hlavným cieľom,“ dodala.
Odkedy vo februári 2022 Rusko napadlo Ukrajinu, podľa Svetovej banky poškodilo viac ako polovicu energetických zariadení svojho suseda, mestá prišli o elektrinu a ľudí to počas krutých zím pripravilo o vodu a kúrenie.
„Nikto nevie, koľko máme času,“ povedal švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin. Do konca roku 2028 by mala byť v pohotovosti asi tisícka kvalifikovaných Švédov, aby pomohli chrániť dodávky energie v rámci povinnej občianskej služby – formy národnej služby pozastavenej po studenej vojne a znovu zavedenej v tomto roku. Štát má v pláne vybudovať pevnejšie ploty a posilniť monitorovanie.