Švédsko musí prerušiť väzby so sýrskymi kurdskými milíciami, inak bude Turecko aj naďalej blokovať jeho žiadosť o členstvo v NATO, varoval Emre Yunt, turecký veľvyslanec v Štokholme uprostred prehlbujúcej sa krízy v oblasti členstva tohto škandinávskeho štátu.
Emre Yunt povedal denníku Financial Times, že prerušenie väzieb s Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG) je hlavnou požiadavkou Turecka po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdgoan prekvapil svojich spojencov v NATO, keď vyhlásil, že nemôže súhlasiť s členstvom Švédska a Fínska pre ich podporu skupín, ktoré Turecko považuje za teroristické.
Erdogan, ktorý v stredu vetoval rozhodnutie NATO prijať žiadosti oboch škandinávskych krajín o členstvo v aliancii, ich kritizoval za zamietnutie žiadosti Turecka o vydanie približne 30 ľudí obvinených z väzieb na údajné teroristické skupiny. Vo štvrtok označil Švédsko za „úplne teroristické centrum, hniezdo terorizmu“.
Najdôležitejšia podmienka Turecka
Yunt sa vyjadril, že Ankara chcela, aby Štokholm, ktorý predstavitelia Turecka vnímajú ako väčší problém než Helsinki, zašiel ešte ďalej. „Musia pretrhnúť svoje väzby s YPG,“ povedal Yunt, pričom dodal, že ide o najdôležitejšiu vec.
Ľudové obranné jednotky sú ozbrojená kurdská milícia, ktorá bojovala proti Islamskému štátu v Sýrii po tom, čo táto teroristická skupina v roku 2014 ovládla veľkú časti jej územia a naprieč Európou podnikala teroristické útoky. Od koalície proti Islamskému štátu pod vedením USA, ktorú podporili vojaci zo Švédska, obdržala zbrane a výcvik.
Financial Times informuje, že YPG má takisto blízko k Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá od 80. rokov 20. storočia vedie proti Turecku krvavý ozbrojený konflikt. Švédsko, ako aj EÚ a USA považujú PKK za teroristickú organizáciu.
Západná podpora skupín, ktoré sú s ňou spájané, je už dlho zdrojom hnevu tureckých činiteľov, ako aj tureckej verejnosti, konštatuje Financial Times. Predstavitelia Švédska predtým argumentovali, že sýrske kurdské sily hrali kľúčovú úlohu v boji proti Islamskému štátu a sú pre stabilitu Sýrie dôležité.
No Yunt, ktorý je tureckým veľvyslancom v Štokholme od roku 2017, sa vyjadril, že Ankara sa hnevá na to, že švédsky minister obrany a iní vysokopostavení činitelia v posledných rokoch organizovali s veliteľmi YPG diskusie.
Vláda nechce vyzerať slabo
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu na ďalší deň povedal, že ho šéf americkej diplomacie Antony Blinken uistil o tom, že Švédsku a Fínsku bude tlmočiť legitímne obavy Turecka v oblasti bezpečnosti. „Je neprijateľné, že krajiny, ktoré chcú byť kandidátmi, podporujú teroristické skupiny, ktorých sme cieľmi,“ povedal Čavušoglu.
Požiadavky Ankary predstavujú pre Švédsko dilemu, pokiaľ ide o jeho snahy odblokovať svoju žiadosť o členstvo bez toho, aby to doma vyzeralo, že tureckému autoritárskemu prezidentovi robí príliš veľa ústupkov. Štokholmská sociálno-demokratická vláda bude v septembri čeliť náročným parlamentným voľbám a už teraz pre podpísanie žiadosti o členstvo v NATO vzniklo medzi ľavým krídlom Švédskej sociálnodemokratickej strany a bývalými komunistami napätie. Krajina má výraznú kurdskú diaspóru a panuje v nej rozsiahla podpora pre kurdskú vec.
Švédska premiérka Magdalena Anderssonová a fínsky prezident Sauli Niinistö dúfajú, že americký prezident Joe Biden, s ktorým sa majú vo štvrtok stretnúť v Bielom dome, môže odblokovať proces vstupu. Niektorí analytici naznačili, že Turecko by mohlo dúfať v to, že prinúti Ameriku odobriť žiadosť Turecka o zakúpenie nových stíhacích lietadiel F-16. Yunt sa však vyjadril, že postoj Turecka v otázke Švédska nemá nič spoločné so vzťahmi Turecka so Spojenými štátmi.
Andressonová v utorok zopakovala, že by s Erdoganom chcela hovoriť a prisľúbila novú kapitolu vzťahov medzi týmito dvomi krajinami. Yunt však varoval, že rozhovormi s Tureckom nič nedosiahne, ak Švédsko nezmení svoju politiku.
Ďalšie dôležité správy
