Ak Európska únia zvláda niečo skutočne dokonale, tak potom je to meranie dvojakým metrom. Ako sa blíži referendum o Lisabonskej zmluve, ktoré sa bude konať na začiatku októbra v Írsku, rastie aj nervozita najväčších zástancov nástupcu odmietnutej euroústavy. Tá je pritom o to väčšia, ako sa v prieskumoch verejnej mienky pomaly, ale iste vytráca podpora reformnému dokumentu. Napodiv sa však nezvyšuje tlak na Írov, ktorí nakoniec o osude Únie rozhodnú, ale na Čechov, kde zmluva čaká len na podpis prezidenta Václava Klausa.
Českí diplomati sa mimo zápisu v ostatných dňoch čoraz častejšie sťažujú, že EÚ im v poslednom období s obľubou kladie nôž na krk. Snahy o rýchle vyriešenie ratifikácie v Česku, kde zmluva už úspešne prešla parlamentom, vedie predovšetkým inak neslané a nemastné švédske predsedníctvo. Treba mať však na pamäti, že Lisabon stále nebol plne ratifikovaný celkovo v štyroch členských štátoch Únie, okrem Írska a Česka ide ešte o Nemecko a Poľsko.
No Švédi chcú od Českej republiky do polovice októbra vedieť, dokedy ratifikácia zmluvy v krajine potrvá. Ak by Praha náhodou nevedela odpoveď – akože zatiaľ ju rozhodne nepozná –, EÚ prejde k náhradnému plánu a novú Európsku komisiu postaví podľa zmluvy z Nice, nie podľa Lisabonskej zmluvy. Zmluva z Nice však ráta s tým, že počet komisárov musí byť po novom nižší než počet členských štátov. Odpoveď, kto by o svojho komisára prišiel, nie je príliš zložitá. Bolo by to Česko, ktoré by zaplatilo daň za preťahovanie ratifikácie.
V súčasnosti však takmer neexistuje spôsob, ako by Česi dokázali Švédom odpovedať. Po prvé, V. Klausovi do hlavy nik nevidí a po druhé, jeho verní druhovia z radov niektorých senátorov ODS znova podali ústavnú sťažnosť, ktorá sa týka Lisabonskej zmluvy. To však nie je koniec všetkých komplikácií. Celú procedúru z pohľadu Prahy komplikuje aj neschopnosť politikov zhodnúť sa na mene nového českého eurokomisára. Najväčšie strany ODS a ČSSD by s menovaním konkrétneho kandidáta najradšej počkali do volieb, ale ústavný súd im urobil škrt cez rozpočet, keď konanie predčasných volieb odložil na neurčito. Je navyše nanajvýš pravdepodobné, že Česi pôjdu k volebným urnám hlasovať až v novembri, teda už po termíne, ktorý im vystavili Švédi.
Nie je to však len súčasné únijné predsedníctvo, čo nešetrí na adresu Prahy ostrými slovami. Minulý týždeň sa „zaskvel“ predovšetkým vplyvný nemecký europoslanec a bývalý predseda ústavného výboru Európskeho parlamentu Jo Leinen, ktorého niektorí skôr protieurópsky naladení europoslanci nazývajú Lenin. Vo vyhlásení, ktoré jeho sociálnodemokratická parlamentná frakcia zaslala novinárom, pohrozil Česku izoláciou a oslabením vplyvu v rámci Európskej únie.
J. Leinenovi sa nepáči práve ústavná sťažnosť niekoľkých senátorov, ktorú pokladá len za umelé blokovanie ratifikačného procesu. Podľa neho za celou akciou stojí V. Klaus a sťažnosť má poslúžiť iba jedinému cieľu. Tým je zdržovanie ratifikácie Lisabonskej zmluvy až do britských volieb. Český prezident chce totiž údajne staviť na dobrý výsledok britských konzervatívcov, ktorí v minulosti už niekoľkokrát sľúbili, že v prípade svojho víťazstva vypíšu k Lisabonskej zmluve referendum, v ktorom by britskí voliči dokument pravdepodobne odmietli. „Veríme v rýchle rozhodnutie českého ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti, ktorú podali antieurópski senátori,“ vyjadril J. Leinen nádej, že súd rozhodne rýchlo.
Na tom, že zástancovia Lisabonskej zmluvy majú zo správania V. Klausa a jeho verných obavy, nie je nič čudné. Údiv však vzbudzuje fakt, že kritika sa sústreďuje iba na Čechov. Je jasne viditeľné, že Írov nechce nik prípadnou kritikou prehnane podráždiť pred kľúčovým hlasovaním a Nemci a Poliaci sú príliš veľkí na to, aby ich niekto poučoval, ako majú rozhodovať o medzinárodných zmluvách.
Začiatkom októbra, keď sa bude referendum k Lisabonskej zmluve konať, však Európa prežije niekoľko veľmi ťažkých hodín. Ak Íri dokument po druhýkrát a naposledy zmietnu zo stola, čaká ich zrejme naozaj izolácia a ich pozícia v Únii bude v podstate nulová. Na Pražskom hrade by však v tomto prípade najskôr vypukli oslavy, pretože V. Klaus by si mohol bez väčších problémov dovoliť Lisabon nepodpísať a nik by mu to nemohol vyčítať. Avšak ak v Írsku Lisabon prejde, český prezident pravdepodobne zmluvu podpíše, čo si jeho odporcovia nepochybne vychutnajú s veľkou pompou.
No nie je vylúčené, že v takom prípade sa V. Klaus vypraví na októbrový summit Únie a oslavy ratifikácie Lisabonskej zmluvy Európskej únie náležite „osladí“ nejakou úvahou o budúcnosti „demokracie“ v EÚ.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Foto na titulke - SITA/AP
