Minulý týždeň európskym energetickým trhom rezonovali vyjadrenia Nórska, ktoré odmieta platiť vysoké ceny elektrickej energie v časoch slabého vetra v Severnom mori. Pre vysoký dopyt z Nemecka Nórsko zvažuje odstavenie interkonektorov spájajúcich krajinu s európskou pevninou. Tento týždeň sa ku kritike Nemecka pridalo aj Švédsko.
Švédsko, druhý najväčší exportér elektrickej energie v Európe po Francúzsku, má k otázke toku elektriny v Európe čo povedať. Ministerka pre energetiku Ebba Buschová vyjadrila znepokojenie nad tým, že cena elektriny v južnom Švédsku minulý týždeň prešla zo záporných hodnôt na tisíc eur za megawatthodinu v priebehu dvoch dní.
E. Buschová za tento stav viní nemecké rozhodnutie zatvoriť jadrové elektrárne a odmietnutie podpory jadrovej energie na úrovni EÚ. Švédsko v minulosti prijalo podobnú politiku, no po jej zmene sa stalo jedným z najväčších obhajcov jadrovej energie v Európe. „Žiadna politická vôľa nemôže prekonať základné pravidlá fyziky, dokonca ani Robert Habeck,“ uviedla E. Buschová, narážajúc na nemeckého ministra hospodárstva.
Blokovaný projekt
Švédska ministerka tiež oznámila, že nový 700-megawattový konektor spájajúci Nemecko a Švédsko sa odloží, pokiaľ si Nemecko „nedá systém do poriadku“. Podľa nej by krajina mala zaviesť ponukové zóny, ktorým sa zatiaľ vyhýba.
Ponukové zóny sú najväčšie geografické oblasti, kde si účastníci trhu môžu vymieňať energiu bez prideľovania kapacity. Švédsko a Nórsko majú každé štyri takéto zóny, čo rozdeľuje jednotný trh na menšie celky s vlastnými cenami podľa lokálneho dopytu a ponuky.
Aj keď Nemecko oficiálne rozdelenie na zóny má, ceny elektriny sú vo všetkých rovnaké. Ak by sa zaviedli reálne aukcie, cena na severe, kde je prebytok elektriny, by bola nízka, zatiaľ čo na juhu, kde je vysoký priemyselný dopyt, by bola vysoká. Nemecké firmy by tak platili rôzne ceny, čo je politicky citlivé a Berlín to odmieta.
Nemecké manipulácie
Nemecko tvrdí, že problém plánuje riešiť vytvorením dodatočných prepojení medzi severom a juhom krajiny. Tento projekt, ktorý má odstrániť úzke hrdlá v sieti, však bude stáť do roku 2045 približne 500 miliárd eur.
Dôvera v nemecký energetický trh je navyše oslabená vyšetrovaním regulátora BNetzA, ktorý skúma údajnú manipuláciu trhu. Počas prudkého rastu cien minulý týždeň viacerí prevádzkovatelia nezapli záložné elektrárne ani pri cenách nad 300 eur za megawatthodinu. Regulátor a energetické burzy zisťujú, či tajné dohody zohrali úlohu pri zvýšení cien.
Švédske ultimátum
Švédsko je pripravené pokračovať v projekte konektora len v prípade, že Nemecko rozdelí svoj vnútorný trh na ponukové zóny. To by zvýšilo efektívnosť sietí a znížilo ceny elektriny. Nemecko však na takúto zmenu zatiaľ nie je pripravené.
Fragmentácia európskeho energetického trhu pre príliš veľké zapájanie obnoviteľných zdrojov v krajinách s nízkou stabilnou bázou výroby, ako je Nemecko, tak bude pravdepodobne pokračovať. Situáciu môžu ovplyvniť nadchádzajúce voľby, no dovtedy zostáva otázka budúcnosti európskeho trhu s elektrinou otvorená.
