Švédi sú posadnutí dobrým menom. Popierajú, že násilie a gangy sú problém

Je potrebné zdôrazniť, že odporcovia imigrácie zveličujú a podávajú verejnosti jednostranné a často konšpiračné informácie, ktorými si podporujú tézu, že utečenci sú zlo spájané s násilím a chaosom. Na druhej strane vo Švédsku niekedy politická elita zatvára oči pred realitou. Švédsko v septembri čakajú parlamentné voľby a práve násilie na uliciach bude pre krajinu kľúčová téma.

Šéfredaktorka pomerne nového štvrťročníka Kvartal Paulina Neuding tvrdí, že vo Švédsku majú s násilnosťami a so zapojením imigrantov do spoločnosti vážny problém. Autorka nepatrí medzi xenofóbne zmýšľajúcich ľudí, ale upozorňuje, že je čas o tomto konečne otvorenejšie hovoriť a nebáť sa.

Rast počtu útokov

Štatistiky polície za minulý rok potvrdzujú, že vlani sa vo Švédsku zomlelo 306 incidentov so strelnými zbraňami. Zomrelo pri nich 41 ľudí a ďalších 135 utrpelo zranenia (päť z obetí mal na svedomí teroristický útok v Štokholme, pri ktorom zabíjal uzbecký extrémista nákladným autom). Na porovnanie, v roku 2011 bolo zabitých zbraňami len 17 ľudí. Až tretina minuloročných útokov sa stala v Štokholme.

Vo Švédsku, podobne ako v celom vyspelom svete, počet násilných trestných činov vo všeobecnosti klesá – predovšetkým pokiaľ ide o vraždy v afekte a vraždy spojené s alkoholom. Ale vo Švédsku je pokles pomalší než je západoeurópsky priemer.

Treba podotknúť, že počet vrážd v porovnaní s inými krajinami ostáva nízky (na Slovensku, ktoré má o polovicu menej obyvateľov, polícia eviduje 57 vrážd). Švédsky problém je násilie páchané pouličnými gangmi na problematických sídliskách obývaných predovšetkým imigrantmi.

„Veľká časť prestreliek je spájaná s konfliktmi medzi zločincami. Často sa týkajú drog, rivality a pomsty. Obete trestných činov, ako aj páchatelia sú často mladí, možno sa narodili v 90. rokoch,“ vysvetlila švédska polícia. 

V dokumente serveru Vice jeden z členov gangov tvrdí, že nosí nepriestrelnú vestu, aby sa cítil v bezpečí. Dôvod vyššej násilnosti pripisuje aj tomu, že za veľmi dobrú cenu si možno pomerne ľahko kúpiť na čiernom trhu zbraň.  

Ako gangy môžu ovplyvniť život bežného smrteľníka, ukazuje príbeh Daniela Cuevasa Zuniga. 63-ročný Švéd sa práve vracal domov na bicykli cez štokholmskú štvrť Vårby gård z nočnej služby. Na ceste našiel zvláštny predmet, ktorý vzal do rúk. Myslel si, že je to hračka. V skutočnosti to bol granát M-75 juhoslovanskej výroby, ktorý sa používal v občianskej vojne.

Čo robil na ceste ručný granát, nie je jasné. Jeho jadro je pritom plnené troma tisíckami oceľových guľôčok, ktorých smrteľný dosah môže byť až 18 metrov a vážne zranenia spôsobujú do vzdialenosti 54 metrov. Keď sa ho D. Zuniga dotkol, aktivoval ho. Výbuch bol taký silný, že zhodil z bicykla aj jeho manželku, ktorá mu šla oproti. Namieste bol mŕtvy.

Pred dvoma rokmi otriasol Švédskom prípad 15-ročného Robina Sinisala a jeho brata Alejandra, ktorí sa stali obeťami gangu. Robin zomrel po zásahu do hlavy, keď práve s bratom Alejandrom maľovali kuchyňu. Alejandro utrpel štyri strelné poranenia a do konca života bude na invalidnom vozíku. Matka oboch chlapcov potvrdila, že miestna polícia nemá ani po dvoch rokoch žiadnu stopu.

Novinárka Paulina Neuding tvrdí, že zatiaľ čo na začiatku 90. rokov vraždy spáchané gangmi tvorili štyri percentá všetkých vrážd, vlani už to bolo 40 percent. 

Objasnenosť vrážd klesá

„Ak to nezastavíme, tak tu budeme mať čoraz viac útokov s použitím kalašnikovov a ručných granátov,“ povedal pre denník The New York Times policajný inšpektor Gunnar Appelgren. Upozorňuje, že v rizikových štvrtiach na policajné autá hádžu členovia gangov kamene a fľaše a snažia sa ich napadnúť. Pýta sa, čo sa stane, ak