Na švajčiarsky úrad Finma, ktorý vykonáva dohľad nad finančným sektorom, už prišli stovky žalôb pre spôsob, akým švajčiarsky štát zachránil banku Credit Suisse. Spor sa vedie najmä o dlhopisy AT1, ktoré nechal úrad v záchrannom procese oceniť na nulu, čím zmazal ich úhrnnú hodnotu zhruba 17 miliárd dolárov. Celkom už sa náhrady súdnou cestou dožadujú držitelia viac ako tretiny týchto dlhopisov.
Zneužitie procesu?
Advokátska kancelária Pallas Partners podala na švajčiarskom súde žalobu 18. apríla a okrem iného v nej tvrdí, že úrad Finma nemal právo nariadiť totálny odpis dlhopisov AT1. Pre svojich klientov, čo je 90 inštitucionálnych investorov a správcov aktív, ktorí mali dlhopisy za 1,35 miliardy dolárov, preto teraz právnici žiadajú úplnú kompenzáciu. Ďalších 300 miliónov dolárov chcú ako náhradu pre 700 drobných klientov a rodinných firiem.
Credit Suisse bola druhou najväčšou bankou vo Švajčiarsku. V marci sa ale dostala do tak vážnych problémov, že začala ohrozovať finančnú stabilitu globálneho bankového sektora. Do veci sa preto vložila švajčiarska vláda, centrálna banka a regulačné orgány vrátane úradu Finma, ktoré dojednali záchranu banky tak, že ju za tri miliardy švajčiarskych frankov (CHF) prevezme jej väčší domáci rival UBS.
„Bolo to zneužitie procesu, Švajčiarsko by nemalo využívať postup riešenia problémov na to, aby umožnilo banke UBS prevziať Credit Suisse na úkor držiteľov AT1,“ uviedla zakladateľka a vedúca partnerka spoločnosti Pallas Natasha Harrisonová.
V apríli podala na švajčiarskom súde žalobu aj americká advokátska kancelária Quinn Emanuel, ktorá zastupuje viac ako 400 inštitucionálnych investorov. Tí držia dlhopisy AT1, ktorých hodnota predstavovala zhruba 4,5 miliardy dolárov. Podané boli najmenej ďalšie dve žaloby.
Napísané drobným
Dlhopisy označované AT1 (Additional Tier-1) boli vytvorené po finančnej kríze v roku 2008. Predstavujú najnižší stupeň bankových dlhopisov a v dobrých časoch prinášajú vysoké výnosy. Keď sa ale banka, ktorá ich vydala, dostane do problémov, držitelia týchto cenných papierov pocítia ujmu ako jedni z prvých. Žalujúcim sa ale nepáči, že v prípade záchrany Credit Suisse dokázali aj držitelia kmeňových akcií aspoň zlomok svojej investície zachrániť. Držitelia kmeňových akcií sú pritom v hierarchii dôležitosti pri vysporiadaní nárokov úplne najnižšie.
Mnohí držitelia dlhopisov Credit Suisse boli oznámením švajčiarskeho úradu rozčarovaní, iné tento postup rozzúril. Namietali najmä, že zmena zákona deň pred odpísaním dlhopisov bola nespravodlivá a že zlý je aj samotný proces, ktorý prevracia doterajšie zvyklosti pri insolvenčnom procese, kedy majú držitelia dlhopisov prednosť pred kmeňovými akcionármi. Európske regulačné orgány sa potom snažili rýchlo investorov uistiť, že podmienky záchrany veľkej švajčiarskej banky predstavujú výnimku.
Na krok úradu Finma sa vzťahovala mimoriadna legislatíva, ktorá bola prijatá cez víkend 18. a 19. marca, kedy bola dohoda o záchrane Credit Suisse zostavená. Obhajcovia odpisu dlhopisov AT1 tiež poukazujú na skutočnosť, že drobné písmo v prospekte k týmto dlhopisom vždy upozorňovalo na možnosť odpisu na nulu.
Žaloby aj v USA
Tento týždeň sa očakávajú ďalšie žaloby, pretože UBS má snahu s dokončením transakcie sa poponáhľať. Niektoré právne kancelárie si vykladajú tridsaťdňovú lehotu na podanie žalôb ako 18. apríl, zatiaľ čo iné sa domnievajú, že pravidlo 30 dní sa vzťahuje iba na pracovné dni.
Predseda predstavenstva UBS Colm Kelleher uviedol, že plánuje dokončiť prevzatie Credit Suisse v tomto štvrťroku, konkrétne v máji.
Investorov do dlhopisov AT1 kontaktovali vedľa Pallasu aj právnici z advokátskej kancelárie Quinn Emanuel Urquhart & Sullivan alebo Korein Tillery. Žaloby už podali alebo sa na to chystajú mimo Švajčiarska aj investori v ďalších jurisdikciách, najmä v Spojených štátoch a v Singapure
Ďalšie dôležité správy
