Švajčiarsky prezident Alain Berset je v otázke žiadosti Nemecka o odkúpenie tankov Leopard 2 od Švajčiarska skeptický a tvrdí, že takéto transakcie majú pevne stanovený právny rámec. V noci na stredu to uviedla agentúra DPA, informuje TASR.
Výnimka nie je možná
,,Na predaj zbraní existujú určité pravidlá a výnimka z nich jednoducho nie je možná," vyhlásil Berset. Pripustil však, že je možné zmeniť právne predpisy, o čom ,,vo Švajčiarsku v súčasnosti prebiehajú rokovania", no zároveň zdôraznil, že jeho vlasť chce zostať v tejto otázke ,,pomerne konzervatívna a umiernená".
Švajčiarsko v súčasnosti vlastní 230 tankov typu Leopard 2, z ktorých 134 je v aktívnej prevádzke. Zvyšných 96 sa nepoužíva. Švajčiarsko sa musí rozhodnúť, či tieto zvyšné tanky označí za vyradené z arzenálu švajčiarskych ozbrojených síl, keďže na základe tamojších zákonov je možné odpredať len vyradené zariadenia. Rozhodovať o tom bude parlament, zatiaľ však nie je jasné, kedy sa tak stane.
DPA pripomína, že Nemecko na začiatku marca požiadalo Švajčiarsko, aby mu odpredalo časť svojich tankov typu Leopard 2. Takýto kontrakt by umožnil Berlínu zintenzívniť vojenskú pomoc Kyjevu, hoci tanky kúpené od Švajčiarska by na Ukrajinu dodané neboli.
Zbrojné embargo
Nemecko je — podobne ako Poľsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko — jednou z krajín, ktorá prisľúbila, že Ukrajine dodá tanky Leopard na obranu voči už vyše roka trvajúcej ruskej vojenskej agresii. Poskytnuté tanky však tieto krajiny musia nahradiť.
Švajčiarsko vzhľadom na svoju neutralitu a vlastné zbrojné embargo nemôže dodávať zbrane priamo Kyjevu. V poslednej dobe tam však rastú proukrajinské nálady — vo verejnosti aj politických kruhoch. Švajčiarska vláda sa tak dostáva pod rastúci tlak, aby zrušila platné embargo, ktoré zakazuje vyvážať zbrane do oblastí, v ktorých prebieha vojenský konflikt.
Zmiernenie obmedzení v tejto oblasti odporučili už aj dva výbory švajčiarskeho parlamentu a apelujú naň aj členské krajiny EÚ susediace so Švajčiarskom.