Vo švajčiarskom daňovom raji je tesno, odkedy začali jeho tajomstvá zaujímať daňové úrady Spojených štátov. Tentoraz svetové médiá zaplavili titulky o konci švajčiarskej oázy a hľadaní úplne nového modelu bankovníctva, ktorý už nebude postavený na bankovom tajomstve. Švajčiarske banky známe správou peňazí najbohatších ľudí majú obavy. Nielen preto, že ich čaká zmrštenie a významný odlev peňazí. Viacerí šéfovia bánk neopúšťajú krajinu, lebo sa boja, že by riskovali zatknutie. V ich útrobách môže tikať časovaná bomba. Kdekoľvek sa môže skrývať rozvracač, ktorý si trúfne na takzvanú Birkenfeldovu cestu k bohatstvu.
Milionár udavač
Práve prípad bývalého bankára Bradleyho Birkenfelda minulý týždeň rozčeril už i tak dosť búrlivé vody medzi oboma brehmi Atlantiku. Lebo za to, že pred piatimi rokmi zradil tamojšiu bankovú jednotku UBS a americkým úradom odhalil praktiky, ktorými mali pracovníci banky pomáhať Američanom vyhnúť sa daniam, dostal odmenu. Nevídane štedrú. Celkovo 104 miliónov dolárov bola rekordná suma, ktorú kto dostal od amerického daňového úradu za dôverné informácie. Tie, ktoré poskytol bankár, boli pre Američanov kľúčové a prispeli k tomu, že sa im podarilo získať päť miliárd dolárov na vrátenej dani od 19 tisícok amerických klientov UBS.
Američania najprv B. Birkenfelda ako spolupáchateľa dva a pol roka väznili, no v auguste ho pustili a v septembri mu pridelili riadnu porciu z pokuty, ktorú UBS Spojeným štátom ešte v roku 2009 zaplatila (780 mil. eur). Odmenou, ktorá bola, samozrejme, riadne zdanená, sa B. Birkenfeld razom stal najznámejším udavačom, ktorému Američania udelili jackpot. Každá hodina strávená za mrežami mu vyniesla 4 600 dolárov. Skvelá motivácia pre ďalších bankových zamestnancov, ktorá môže byť nočnou morou ich šéfov.
Švajčiarskym bankárom riadne pošteklil žalúdky aj Birkenfeldov právnik Dean Zerbe, ktorý by mal mimochodom získať s tímom právnikov desatinu až tretinu Birkenfeldovej odmeny. Tvrdil, že už pracuje na dvoch tuctoch podobných prípadov. A dva sú ešte väčšie než tento.
Tajomstvo končí
Švajčiari považujú rozhodnutie amerického daňového úradu za porážku. Aj bez peňažnej motivácie pre zamestnancov, ktorým môže byť výhodnejšie informovať regulátorov než zamestnávateľov, majú švajčiarske banky pred sebou ťažké časy. Svetové denníky hlásia, že švajčiarske bankové tajomstvo umrelo, a ak budú chcieť tamojšie banky žiť, budú musieť vymyslieť niečo špeciálne. A nemusia im stačiť len skúsenosti a silná mena so stabilnou politickou situáciou, tak ako to nedávno tvrdil šéf privátneho bankovníctva v UBS Jürg Zeltner. Rozhodujúca nemusí byť ani potreba diverzifikácie bohatstva jednotlivcov medzi viaceré finančné centrá.
„Bankové tajomstvo tu už nebude. Je preč. Skončilo,“ takými slovami vítal švajčiarskych bankárov v Ženeve na ich stretnutí medzinárodný konzultant privátneho bankovníctva Osmond Plummer. Od budúceho roka by mali platiť dohody s Nemeckom, Rakúskom či Britániou. A v rokovaní sú daňové dohody aj s Talianskom a Gréckom.
Švajčiarske banky síce budú môcť udržať anonymitu svojich klientov, no musia zabezpečiť, že prostriedky na ich účtoch sa zdania a zabezpečia, že sa daň odvedie do krajiny, do ktorej patrí, pričom sadzba sa bude postupne zvyšovať.
Iné videnie
Citlivé rozlišovanie medzi obchádzaním daní a daňovým podvodom bude nakoniec platiť významnejšie aj vo vzťahu k švajčiarskym občanom. Tamojšia vláda v piatok oznámila plán zabezpečiť daňovým orgánom prístup k bankovým údajom o vlastných obyvateľoch, ktorí sú podozriví z vyhýbania sa daniam. Nielen pri podvodoch či klamlivých údajoch ako doteraz. Hrubá čiara medzi pojmami by sa mala dostať do zákona tak, aby daňoví pracovníci mali budúcu jar bankové dáta klientov obchádzajúcich svoje povinnosti k dispozícii.
Slobodne zmýšľajúci Švajčiari pritom svoje súkromné vlastníctvo silno vnímajú. I nepravdy pri dokumentácii príjmov, ktoré bývajú vo svete trestným činom, sú u nich bežne trestané len pokutou.
Hlavným lákadlom švajčiarskeho bankovníctva bolo práve to, že peniaze klientov boli pred lokálnymi úradmi neviditeľné. Klienti preto vedeli oželieť, že ich prostriedky príliš nezarábali, platili vysoké poplatky a nechali profitovať predovšetkým banky. Teraz ich budú musieť švajčiarski finančníci presvedčiť inak, budú potrebovať výkonnosť. „Búrka zmietla všetko preč... Musíme sa otvoriť novej kultúre,“ poznamenal podľa Reuters na seminári privátnych bankárov Francois Reyl, šéf bankovej skupiny Reyl & Co. Podľa neho je to príležitosť začať písať nový list v bankových dejinách. No ako dodal, Švajčiarsko sa bude musieť učiť rýchlo.
Nový zajtrajšok
S tým, že prerod sa tak rýchlo úspešne nemusí podariť, bankári počítajú. Pretože hovoria, že najprv ich čaká redukčná diéta a odlev klientov. Už koncom vlaňajška konzultačná firma Booz & Co odhadovala, že zo švajčiarskych bežných účtov odíde vyše 50 miliárd dolárov po tom, čo krajina s Nemeckom a Veľkou Britániou urobila dohody brániace daňovým únikom.
No tento odhad bol optimistický. J. Zeltner len za švajčiarsku bankovú jednotku na jar odhadol úbytok na 12 až 30 miliárd švajčiarskych frankov z celkových európskych aktív pod správou banky, ktoré dosahujú zhruba tri stovky miliárd frankov.
Druhá najväčšia švajčiarska banka Credit Suisse čaká pre tlaky okolo zdaňovania odchod 37 miliárd dolárov v najbližších rokoch. Celkovo by tak podľa J. Zeltnera mohlo preskupenie finančného centra a plánované zdaňovanie zrážkou spôsobiť celému 2,7-biliónovému sektoru vo frankoch odlev stoviek miliárd mimo Švajčiarska.
Konkrétnejší odhad úbytku centimetrov v páse švajčiarskeho bankovníctva priniesli nemeckí konzultanti zo Zeb/Rolfes Schierenbeck Associates. Podľa agentúry Reuters očakávajú, že európski klienti si do roku 2016 z krajiny vytiahnu dvesto miliárd frankov. Len pre presnejšiu predstavu, rovnaký odlev zaznamenala podľa J. Zeltnera UBS počas finančnej krízy, keď banku musela pre straty z cenných papierov nadviazaných na americké subprime hypotéky oživovať vláda. Hodnota klientskych aktív vtedy pre pohyby na trhoch klesla takmer dvojnásobne.
Sebakriticky sa ku koncu bankového tajomstva postavil profesor obchodného práva na ST Gallen University Paolo Bernasconi, keď pre swissinfo.ch zhrnul fungovanie švajčiarskych bánk za ostatných 50 rokov: „Striktne sme sa držali švajčiarskej legislatívy a ignorovali zahraničné právne normy. Získali sme veľa peňazí, nielen banky, ale my všetci. Teraz je čas zaplatiť cenu.“
Ilustračné foto - Thinkstock
