Pri prechádzke medzi zdobenými vilami, fontánami a jazerami z 19. storočia, ktorými je posiate toto ospalé kúpeľné mesto, je ľahké zabudnúť na to, že stojíte v hľadáčiku ruského prezidenta Vladimira Putina, píše portál Politico v článku s názvom Najnebezpečnejšie miesto na Zemi.
Suwalský koridor
Mesto Druskininkai sa nachádza na južnej hranici Litvy, na strategickom území známom ako Suwalský koridor. Ten je pomenovaný po významnom meste na poľskej strane hranice - Suwalki.
Koridor sa tiahne sa asi 100 kilometrov pozdĺž litovsko-poľskej hranice, medzi Bieloruskom na východe a ruskou exklávou Kaliningrad na západe.
Západní vojenskí plánovači varujú, že oblasť by bola pravdepodobne jedným z prvých cieľov ruského prezidenta, ak by sa rozhodol eskalovať vojnu na Ukrajine do „kinetickej konfrontácie s NATO".
Druskininkai
Druskininkai, mesto s približne 12-tisíc obyvateľmi, nie je cudzie ani Rusku, ani vrave európskych dejín, píše ďalej Politico.
Za oficiálne kúpele pre ruských štátnych úradníkov určil Druskininkai v roku 1837 cár Mikuláš I. Voda bohatá na minerály odvtedy priťahuje návštevníkov z celej strednej a východnej Európy, hoci invázne armády - pruské, poľské, ruské, sovietske - si menili kontrolu nad regiónom.
Počas studenej vojny bolo stredisko obľúbenou dovolenkovou destináciou pre sovietskych občanov. Dnes je domovom jednej z najväčších svetových krytých snehových arén a vodného parku. A kým neprišla vojna na Ukrajine, stratilo len málo zo svojej príťažlivosti pre Rusov, ktorí spolu s Bielorusmi tvorili najväčšie percento návštevníkov.
Táto znalosť by mohla vysvetľovať, prečo sú niektorí miestni obyvatelia optimistickí, pokiaľ ide o inváziu. „Nežijeme v tomto strachu,“ tvrdí 22-ročný Danukas, ktorý vyrastal v Druskininkai. „Ak sa to stane, áno, ľudia sa budú čudovať, ale momentálne to tak v skutočnosti nie je."
Je presvedčený, že NATO ochráni Litvu, kde žije 2,8 milióna ľudí. Ak nie, odišiel by z krajiny, armáda „nie je jeho problém“.
Priama cesta do Kaliningradu
Ramunas Šerpetauskas, ktorý velí miestnej rote Zväzu litovských strelcov, dobrovoľnej milícii, povedal, že na východe Litvy je zatiaľ pokoj. Hoci neočakáva, že sa Rusko o niečo pokúsi, kým bude mať na Ukrajine plné ruky práce, on a jeho kamaráti monitorujú situáciu v pohraničnej oblasti. Suwalský koridor v Litve nazvali „Achilovou pätou“.
„Niektorí si myslia, že nemá zmysel na nás útočiť, ale treba poznamenať, že toto je priama pozemná cesta do Kaliningradu," vysvetlil. „Ak dokážu prekonať Ukrajinu, je možné, že ďalší úder padne práve sem."
Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves pripomenul, že v roku 2015 vyrukoval so Suwalským koridorom na schôdzke s vtedajšou nemeckou ministerkou obrany Ursulou von der Leyenovou, a to v snahe upozorniť na dieru v obrane.
Obáva sa, že v konflikte so Západom by Rusko mohlo vtrhnúť do koridoru súčasne z východu aj zo západu a oddeliť pobaltské krajiny Európskej únie od ich spojencov na juhu. „Je to obrovská zraniteľnosť, pretože invázia by odrezala Litvu, Lotyšsko a Estónsko od zvyšku NATO," povedal.
Svet na pokraji konfrontácie
Takýto krok by viedol k okamžitému stretu medzi Moskvou a členmi NATO vyzbrojenými jadrovými zbraňami, čím by sa svet dostal na pokraj konfrontácie, ktorá by mohla viesť ku konca sveta, poznamenal portál Politico. Podľa neho Ilvesovo varovanie na schôdzke s von der Leyenovou, ktorá je v súčasnosti predsedníčkou Európskej komisie, bolo reakciou na ruskú anexiu Krymu rok predtým, ale jeho scenár „súdneho dňa" získal novú dôveryhodnosť v dôsledku terajšej Putinovej invázie na Ukrajinu.
Rovnako ako sa Putin snaží vytvoriť pozemný most medzi Ruskom a polostrovom Krym, zabratie Suwalského koridoru by mohlo spojiť ruské jednotky v Kaliningrade, kľúčovej ruskej základni, s tými, ktoré sú umiestnené v jeho de facto protektorátnom Bielorusku. V Kaliningrade si Rusko vybudovalo impozantnú vojenskú prítomnosť zahŕňajúcu jadrové zbrane, Baltskú flotilu a desaťtisíce vojakov.
Hoci nie je dôvod naznačovať, že útok je bezprostredný, zdá sa, že ruského vodcu teší, keď nechá Západ hádať, aký bude jeho ďalší krok, poznamenal portál Politico. Začiatkom tohto mesiaca totiž Putin ocenil imperiálne činy cára Petra Veľkého, keď vyhlásil, že „krajina je buď suverén, alebo kolónia“.
Michail Kasianov, bývalý Putinov premiér, minulý týždeň prilial viac oleja do ohňa, keď predpovedal, že „pobaltské štáty budú ďalšie“, ak padne Ukrajina.
Švédsko a Fínsko
Očakávaný vstup Švédska a Fínska do NATO ešte viac zvýšil napätie medzi Ruskom a Alianciou. Prípadný vstup oboch škandinávskych krajín do NATO by mohol Rusku sťažiť oddelenie Pobaltia od zvyšku Aliancie. Ale zároveň by sa Baltské more zmenilo na niečo, čo niektorí nazývajú „jazerom NATO". A to by Moskve mohlo poskytnúť ešte väčší stimul vybudovať most do Kaliningradu.
Bývalý veliteľ americkej armády v Európe Ben Hodges pochybuje, že by Rusko, ktoré bojuje na Ukrajine, dokázalo momentálne získať potrebné kapacity na útok na Pobaltie. Podľa jeho slov je však nevyhnutné, aby NATO využilo túto príležitosť a pripravilo sa na najhoršie vrátane posilnenia protivzdušnej obrany Pobaltia a zabezpečenia lepšej integrácie medzi miestnymi silami a zvyškom Aliancie. Ako uviedol, vedel by predstaviť systém s „rotujúcou stálou prítomnosťou“ síl NATO v regióne - podobne, ako USA operujú v Južnej Kórei.
Poľsko
Ďalším kľúčovým faktorom v obrane regiónu je Poľsko, ktoré tam má najväčšiu armádu, konštatuje píše Politico.
„Vidíme, čo robia Rusi na Ukrajine, takže im neveríme,“ tvrdí náčelník generálneho štábu poľskej armády generál Rajmund Andrzejczak.
Zdôraznil, že Poľsko je pripravené splniť si svoje aliančné záväzky voči Litve, ak by sa Rusko pohlo vpred.
„Musíme byť veľmi, veľmi pripravení," dodal.
Ďalšie dôležité správy
