Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) tesne pred voľbami vyhlásila tender na skladovanie núdzových zásob pohonných hmôt. Účastníci sa musia poriadne ponáhľať.
Napriek tomu, že ide o istý biznis na dvadsaťpäť rokov, dostali necelé dva týždne na prípravu. Na vydiskutovanie prípadných otázok a nejasností dokonca len dvadsaťštyri hodín.
Samu myšlienku zabezpečiť skladovanie núdzových zásob pohonných hmôt ťažko spochybniť. Podľa požiadaviek Európskej únie musia mať členské štáty núdzové zásoby na 90 dní spotreby.
Slovensko skladuje množstvo, ktoré by vystačilo približne na 55 dní. Záväzok k únii by malo naplniť do roku 2008. SŠHR pôvodne uvažovala, že súťaž na dlhodobé skladovanie núdzových zásob vyhlási už predvlani. No predstava, ako riešiť skladovanie, dlho nebola jednoznačná.
Zmena filozofie
Ešte pred rokom pracovníci SŠHR presviedčali, že bude výhodné skladovať núdzové zásoby vo vlastnej réžii. Snažili sa získať zásobníky v Stožku a Hronskom Beňadiku.
V oboch termináloch časť majetku vlastní Slovnaft a časť štát. Väčšinu technológií, ktorá je potrebná na plnenie zásobníkov, patrí práve maďarsko-slovenskej rafinérii.
Lenže vyrovnanie zásobníkov sa vlečie. Pritom obe strany roky deklarujú, že je tesne pred ukončením. V súčasnosti situáciu komplikujú dva diametrálne odlišné znalecké posudky na cenu zásobníkov a infraštruktúry.
Nie je teda jasné, akú sumu by mali SŠHR Slovnaftu za zásobníky zaplatiť. Prípadne naopak, koľko by mal doplatiť Slovnaft.
Vlani si mohli vládni ministri v materiáli o riešení núdzových zásob prečítať, že z pohľadu štátu je finančne najvýhodnejšie rozšírenie skladovacích kapacít na termináloch Stožok a Hronský Beňadik.
Dobudovanie chýbajúcich kapacít malo stáť 1,4 miliardy korún. O 30 percent menej ako pri investícii „na zelenej lúke“. Vláda vtedy o tejto strategickej akcii nerozhodla. Napriek posolstvu, že pri zvýšení kapacít zásobníkov sa môže štát stať aj významným hráčom na trhu ropných produktov.
A mal by možnosť aktívne napomôcť pri zlepšení konkurenčného prostredia na slovenskom trhu s benzínmi a naftou. Popri tom, samozrejme, ušetrí peniaze za skladovanie.
V súčasnosti sa správa hmotných rezerv na čele s čerstvým predsedom z manažérskej liahne ministra hospodárstva Jirka Malchárka rozhodla pustiť po úplne inej ceste. Zásobníky budú budovať a núdzové zásoby pre štát skladovať súkromné firmy.
Podľa odhadov za skladovanie si budú pýtať minimálne 1 200 korún ročne za tonu, aby sa im investícia vrátila približne za desať rokov. Dnes SŠHR platí za tonu približne 370 korún.
Jasní favoriti
O rýchlotendri SŠHR komunikuje veľmi ťažko. Predseda úradu Robert Nemec sa s novinármi nerozpráva. Podpredseda Róbert Básti, ktorý má na starosti aj komunikáciu s verejnosťou, je ochotný. Ale priznáva, že o skladovaní ropných rezerv nič nevie.
„Nie je to v mojej kompetencii. Ja mám na starosti všetko, čo sa týka potravinárskych komodít,“ odpovedá na otázku, prečo nemôže vysvetliť detaily súťaže.
Tá má niekoľko nejasností. Napríklad kým v predbežnom oznámení súťaže sa žiadalo, aby novopostavené zásobníky ležali na produktovode, v definitívnych podmienkach táto požiadavka nie je. SŠHR nevysvetlila ani to, prečo tender rozdelila na dve časti.
V prvej má záujemca ponúknuť skladovanie na päť až desať rokov tak, že na budúci rok by víťazná firma mala uskladniť 120-tisíc kubíkov pohonných hmôt.
Od roku 2009 má uskladniť iba dvadsaťtisíc kubíkov. V druhej časti súťaže bude víťaz od roku 2009 skladovať 140-tisíc kubíkov približne dvadsaťpäť rokov. SŠHR preto musí vedieť, kto zásobníky chystá a bude ich mať na Slovensku pripravené od roku 2009. Dovtedy totiž umožnila skladovať aj v Česku.
Favoriti sú teda jasní. V prvej časti zákazky pravdepodobne zvíťazí české štátne Čepro. Firma skladuje núdzové zásoby pre Česko, ale má aj maloobchodnú sieť s pohonnými hmotami.
Na to, aby Čepro skutočne mohlo pre Slovensko skladovať núdzové zásoby, treba medzivládnu dohodu. Jej návrh prišiel na vládu minulý mesiac. V blízkom zahraničí sú voľné sklady aj v maďarskom Komárome, no štátne hmotné rezervy pre prvú časť zákazky skupine MOL šancu nedali.
Druhá, podstatnejšia časť tendra má tiež favorita. Je ním Slovnaft, ktorý má dosť peňazí na vybudovanie kapacít. Ak by SŠHR naozaj ustúpila od podmienky napojenia skladov na produktovod smerujúci do Slovnaftu, šancu by mala aj finančná skupina Istrokapitál. Tá v ostatných mesiacoch dostala pod kontrolu malú slovenskú rafinériu Petrochema Dubová.
Foto - ČTK
