Superodpočet môže byť konečne super

Daňová úľava na výskum a vývoj ale v prvých rokoch po zavedení vyvolávala na strane podnikateľov skôr rozpaky. Podľa poradenských spoločností, ktoré sú členmi Združenia pre rozvoj investícií (ISA), by mohol nástroj na podporu výskumu a vývoja za minulý rok konečne dostáť svojmu menu.

Pri zavedení superodpočtu v roku 2015 vláda očakávala, že firmy (vrátane živnostníkov) využijú z neho vyplývajúce daňové úľavy až do výšky 24 miliónov eur. Realita nebola ani polovičná - po prvom roku od zavedenia dosiahol uplatnený superodpočet výšku 9,2 milióna, o rok na to 16,5 milióna eur. V roku 2017 síce opticky výrazne narástla až na 40 miliónov, no až 45 % z toho má v kolónke „Meno“ uvedené U. S. Steel Košice. Východoslovenský podnik túto pomoc štátu využila v prípade 42 projektov. Hoci z roka na rok si ho uplatňovalo viac a viac spoločností, podnikatelia sa sťažovali najmä na administratívnu náročnosť, ktorá podľa nich odrádzala najmä menšie firmy. Po tom, čo sa novelou zákona v minulom roku percento superodpočtu zvýšilo na 100 je podľa odborníkov záujem vyšší. „Administratívna záťaž v prípade superodpočtu je stále relatívne nízka v porovnaní s inými formami pomoci ako sú napríklad štátna investičná pomoc alebo EÚ fondy,” hodnotí Tomáš Alaxin, Senior Tax Manager z poradenskej spoločnosti PwC.

Ako funguje

Základné podmienky a princípy superodpočtu by sa dali stručne zhrnúť na nasledovnom príklade: Strojárenská firma XY má v pláne vyvinúť novú generáciu súčiastky, ktorú dnes predáva viacerým odberateľom. Počíta tiež s tým, že po zhotovení prototypu si duševné vlastníctvo patentuje a nepredá ho nikomu ďalšiemu. Na vývoji sa budú podieľať jej interní zamestnanci a formou kontraktu tiež vysoká škola v regióne. Na začiatku firma XY vypracuje výskumno-vývojový projekt a zavedie pre sledovanie nákladov osobitné evidovanie nákladov. Tento krok je podľa zástupcu PwC v celom procese kľúčový. „Dôležité je aby bol projekt výskumu a vývoja podpísaný pred začatím jeho uplatňovania v daňovom priznaní. Nemusí to byť rozsiahly dokument, no musí spĺňať predpísané náležitosti podľa zákona o dani z príjmov. Firma nemusí tento projekt nikde podávať, nechá si ho u seba a predkladá ho len na vyzvanie v prípade daňovej kontroly.”

Po roku, keď sa projekt skončí - je jedno, či úspešne alebo nie, spočíta firma XY oprávnené náklady (napr. mzdové, na energie, materiál a špeciálny softvér) a zistí, že celkovo minula 100 000 eur. Súčasná výška superodpočtu (100 %) umožňuje odpočítať si od základu dane ešte raz plnú sumu. Vo výsledku tak vďaka nemu firma usporí na dani z príjmu dodatočných 21 000 eur.

Zdroj: SmarTech

Extra úľavy môže firma získať, ak rozhodne investovať do vývoja a výskumu opakovane aj v ďalšom zdaňovacom období. Vtedy si môže pripočítať aj 100 % odpočet z priemerného medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj za posledné 2 roky. Tu je už ale matematika o čosi zložitejšia. Na výpočet poslúži napríklad kalkulačka na stránke superodpocet.sk.

Na čo si dať pozor

Na vyššie uvedenom príklade si treba všimnúť hneď tri dôležité veci. Tou prvou je nemožnosť čerpať na tie isté náklady výskumu a vývoja viac ako jednu štátnu podporu. „Platí tu pravidlo, že firma nemôže dostať podporu z dvoch verejných zdrojov na jednu nákladovú položku. To sa týka slovenských verejných zdrojov, ale i zdrojov európskej únie. Firma, ktorá získala stimul na výskum a vývoj formou daňovej úľavy, už nemôže požiadať o superodpočet na žiadny projekt. Takých firiem však už na Slovensku skoro niet, pretože po zavedení superodpočtu v roku 2015 prestali byť stimuly na výskum a vývoj formou daňovej úľavy relevantné. Naopak, firmy poberajúce štandardné investičné stimuly, môžu využiť superodpočet, len si musia dať špeciálny pozor na to, aby jednu nákladovú položku nemali pokrytú z verejných zdrojov dvakrát,“ vysvetľuje poradca pre daňový super a CEO spoločnosti SmarTech Solutions SK Martin Gondár. Druhou podmienkou je, že firma musí realizovať výskum a vývoj sama, nie prostredníctvom tretej strany okrem organizácií, ktoré získali osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj - sem patria napríklad školy (stredné, vysoké) alebo Slovenská akadémia vied. „Pozor, ak firma disponuje týmto osvedčením a predá nehmotné výsledky projektu výskumu a vývoja, tak stráca nárok na superodpočet.“ Podľa stránky ministerstva školstva je ich momentálne 752.

Posledným dôležitým bodom je otázka, či je možné využiť superodpočet aj na zákazkový vývoj. „Odpoveď je áno a legislatíva to predpokladá, ale výskumno-vývojová časť musí byť veľmi dobre identifikovaná, sformalizovaná a oddelená od bežnej rutinnej zákazkovej činnosti,“ upozorňuje M. Gondár.

Záujem najmä z hutníctva, autopriemyslu a IT

Ktorým firmám sa superodpočet oplatí a ktorým nie? Odpoveď, aj keď nie úplne presnú, dávajú zoznamy daňovníkov, ktoré si ho uplatnili v rokoch 2015 až 2017. Podľa analýzy SmarTechu ťahá superodpočet štvorzáprah kovovýroba a hutníctvo (najmä vďaka U. S. Steel Košice), tradične silný automobilový priemysel spoločne so strojárstvom, elektrotechnický priemysel a IT sektor. Medzi nimi je výraznejšie zastúpenie firiem so slovenským vlastníckym pozadím. „Dominancia automobilového priemyslu a celého jeho dodávateľského reťazca je logická vzhľadom na to, že tento sektor je najväčší,” podotýka Tomáš Alaxin z PwC. Riaditeľ SmarTechu upresňuje, že tento typ nepriamej štátnej podpory viac využijú firmy, ktoré sú už zabehnuté a dosahujú zisk, „takže môžu získať úsporu na daniach z príjmu, ktorú znova preinvestujú alebo si vytvoria rezervu pred očakávanou recesiou.“

Firmám, ktoré s takýmto typom štátnej pomoci nemajú skúsenosti pomáhajú práve poradenské spoločnosti, ktoré napíšu podľa zadania úvodný projekt, asistujú pri nastavovaní účtovníctva a prípadne aj pri podávaní tlačiva k daňovému priznaniu. Veľkou výhodou je, že za svojich klientov sledujú zmeny v legislatíve a súvisiacich predpisoch.

Pre všetkých ostatných pripravila finančná správa Metodický pokyn k odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ktorý naposledy aktualizovala 10. októbra minulého roka. Tomáš Alaxin z PwC upozorňuje na využívanie informácií prostredníctvom infolinky finančnej správy: „Majú iba charakter odporúčaní, no nie sú záväzné a v prípade daňovej kontroly sa nimi správca dane môže ale nemusí riadiť. Rovnako tak by to bolo v prípade súdneho sporu.”

O úspechu rozhodnú daňové kontroly

Dôležitou skúškou správnosti pre podnikateľov budú daňové kontroly, ktoré sa na superodpočet zamerajú. Martin Gondár, ktorý už niekoľko rokov pomáha firmám s nastavovaním superodpočtu aj v Českej republike poukazuje práve na skúsenosť našich západných susedov, kde sa kontrolóri obuli do firiem aj za formálne nedostatky. V roku 2016 tam nepriama verejná podpora výskumu a vývoja medziročne klesla o 150 miliónov českých korún. Podľa oslovených daňových poradcov si však slovenskí kontrolóri na superodpočet zatiaľ špeciálne neposvietili.

Odpočet by mohol byť ešte viac super, ak by došlo k jeho ďalšiemu zvýšeniu tak, ako to po nedávnom stretnutí so Zväzom automobilového priemyslu avizoval premiér Peter Pellegrini. Úľavu 150 % by chcel zaviesť ešte tento rok a v ďalšom posunúť úroveň až na 200 %.

Tento článok vám prinieslo Združenie pre rozvoj investícií