Rozhodlo sa na ňom o pozvaní Fínska a Švédska do Aliancie a o posilnení jej východného krídla.
Prijala sa tiež nová strategická koncepcia NATO, ktorá definuje výzvy a hrozby a tiež spôsob reakcie spojencov. Na tlačovej konferencii v Madride to zdôraznila prezidentka SR Zuzana Čaputová, informuje TASR.
Ako upozornila prezidentka, lídri členských krajín NATO reagovali aj na hrozbu, ktorú predstavujú hybridné útoky a dezinformácie. Za „silnú dezinformačnú vlnu" pritom označila tvrdenia, že Európska únia a NATO blokujú vývoz potravín z Ukrajiny.
Podľa prezidentky spojenci musia vysvetľovať najmä krajinám globálneho juhu, že vinu za zastavenie vývozu potravín z Ukrajiny nesie Rusko. „Európske sankcie nespôsobujú embargo na vývoz potravín z Ukrajiny," zdôraznila.
Lídri členských krajín NATO podľa nej rokovali aj o tom, ako konkrétne pomôcť uvedeným štátom, a to aj v oblasti bezpečnostných hrozieb a terorizmu, ktoré následne vedú k migračným vlnám. Má ísť najmä o investičnú pomoc a budovanie infraštruktúry.
„V zásade ide o väčšiu angažovanosť sa v regióne, pretože ekonomické príležitosti vytvárajú ekonomickú prosperitu, a tá smeruje k stabilite, a nie potrebe utekať z danej krajiny," vysvetlila.
Čaputová zdôraznila, že v Aliancii v súčasnosti panuje jednota, a to aj v jednotlivých praktických krokoch, najmä pri poskytovaní pomoci Ukrajine, ktorá v súčasnosti čelí ruskej agresii.
Počas summitu sa Čaputová tiež bilaterálne stretla s viacerými predstaviteľmi členských krajín vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého pozvala na budúci rok na Slovensko.
Rokovala aj so šéfmi vlád Nemecka a Holandska Olafom Scholzom a Markom Ruttem, a to o predsunutej prítomnosti ich vojakov na Slovensku v rámci misie NATO. So švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou hovorila o chystanom vstupe Švédska do NATO a tiež obrannej spolupráci a boji proti klimatickej kríze.