Po minuloročných parlamentných voľbách stáli pred vládou dve veľké otázky: ako znížiť mieru korupcie a zastaviť mrhanie verejnými zdrojmi aspoň tak, aby si to spoločnosť všimla. Druhý problém predstavovala vysoká nezamestnanosť.
Zatiaľ čo v oblasti boja proti korupcii sa v koalícii našiel rýchlo konsenzus a kľúčové informácie o obstarávaní sa začínajú presúvať na internet, pri hľadaní receptov na nezamestnanosť to ide ťažšie.
Richard Sulík tvrdí, že štát nemá primárne riešiť nezamestnanosť. Znie to revolučne a niektorým ušiam z 380-tisíc ľudí bez práce necitlivo. No R. Sulík má pravdu. Úlohou štátu je vytvárať čo najlepšie podmienky na podnikanie, vďaka ktorým budú firmy schopné zamestnať väčšinu prácechtivých občanov. Sociálna politika štátu by zároveň nezamestnaných mala stimulovať k aktívnemu prístupu. Dobrá vláda by tiež mala ušiť efektívnu záchrannú sieť, ktorá jednotlivcom neschopným pre zdravotný či iný hendikep umiestniť sa na trhu práce umožní viesť dôstojný život. Bodka.
V zhode s prvou úlohou, vytvárať dobré podmienky na podnikanie, je návrh Ľudovíta Ódora, poradcu premiérky. V jednej z alternatív odvodovej reformy navrhol zrušiť zdravotné odvody a výpadok príjmov riešiť napríklad cez vyššiu daň z pridanej hodnoty. Výrobné náklady v položke cena práce by sa pre firmy citeľne znížili a rozhodovanie či prijať nových ľudí by pre ne bolo o čosi ľahšie.
No je tu pár ale. Každé zvýšenie daní zvyšuje tiež motiváciu vyhnúť sa ich plateniu. O časť peňazí, ktoré štát zvýšením zamestnanosti získa, tak môže kvôli daňovým optimalizátorom prísť. Rozumieť sa dá aj obavám politikov, že pobúrenie voličov nespokojných so zvýšením daní by prehlušilo aplauz tých, ktorí by si vďaka zrušeniu zdravotných odvodov našli prácu.
Ak teda, hlavne pre nesúhlas SaS, ostane nápad Ľ. Ódora len na papieri a výsledkom reformy nebude zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ale jeho mierne zvýšenie (vplyvom rušenia rôznych výnimiek), nikto by nemal byť prekvapený.
Oveľa väčšie prekvapenie bude, ak sa z papiera do praxe dostane iný nápad – odvodový bonus. Predstava, že štát neposkytuje občanom po celý ich život nič viac ako len základnú, pomerne nízku štátnu dávku (zníženú o desatinu ich príjmu) je bez preháňania revolučná.
No pre vlažný prístup koaličných partnerov je osud odvodového bonusu v tomto volebnom období nejasný. A nie je vylúčené, že z celej odvodovej revolúcie stihne v tomto volebnom období SaS iba pár výstrelov v podobe superhrubej mzdy a rušenie výnimiek. Pohľad na politickú kariéru R. Sulíka však naznačuje, že má výdrž a svoju stranu nezakladal nevyhnutne len z túžby po moci a peniazoch, ale aj pre reformu, ktorej verí. Čo je, ak je reč o slovenskej politike, nadštandardná ambícia.
Viac o odvodovej reforme si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 6.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
