Chvíľu to vyzeralo, že predvolebná diskusia sa bude až do omdlenia točiť okolo eurovalov. Potom prišla kauza odpočúvanie. Ak na jej konci nebude žiadne veľké prekvapenie, ktoré minister obrany sľubuje, a liberáli budú za ním tvrdohlavo stáť ako pred rokom za „hayekovcami“, z populárnych eurorealistov sa môže stať strana vyšinutých anarchistov potácajúcich sa na hranici zvoliteľnosti.
Sledovať úpadok strany Richarda Sulíka by bol pôžitok najmä pre tých voličov, ktorí jej nedokážu odpustiť októbrové povalenie vlády. Jeho dôsledkom sa TREND venuje v tomto čísle a nie je to veselé čítanie. Okrem odkladu reforiem, na realizáciu ktorých bol už včera najvyšší čas, je pád vlády smutnou správou z ešte jedného dôvodu.
Keď sa v lete 2010 pravicová štvorkoalícia ujala kormidla, šancu na úspešnú plavbu krízovým oceánom jej znižoval dramatický nedostatok odborníkov vo vlastných radoch i na ministerstvách. Za tie peniaze a na nevedno ako dlho sa šikovným ľuďom z privátnej sféry nechce do štátnej správy, sťažoval sa napríklad šéf školstva Eugen Jurzyca.
Pár sa ich nakoniec nahovoriť dalo. Aj vďaka nim sa vládnym lídrom objavil na rokovacom stole okrem chlebíčkov aj návrh daňovo-odvodovej reformy. Intelektuálnu revolúciu zažilo ministerstvo dopravy, z ktorého sa pár zanietených analytikov pokúšalo presvedčiť Slovákov, že diaľnice sa dajú stavať aj inak ako len cez predražené PPP projekty.
Predčasný koniec vlády je trestuhodným plytvaním ľudskými zdrojmi, ktorých malá krajina ako Slovensko nikdy nemá nazvyš. Nechajú sa v budúcnosti takíto ľudia opäť nahovoriť, aby pracovali pre vládu? Toť otázka, ktorá by R. Sulíkovi nemala dať spávať. Sľub, že ich telefonáty s novinármi sa určite odpočúvať nebudú, ich sotva presvedčí.
Viac o tom, koľko bude Slovensko stáť predčasný pád vlády, si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 47.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
