Prečo sa pri obstarávaní lineárnych urýchľovačov robili tri súťaže? Nebolo by lepšie kúpiť tri kusy od jednej firmy?
Ak by ministerstvo urobilo spoločné obstarávanie pre troch verejných obstarávateľov, dalo by sa to urobiť. Lenže rezort nevstupuje do verejného obstarávania. Nemocnice si to zabezpečovali samy. Potom sú tri tendre a tri výsledky.
Keď sa kupujú naraz tri zariadenia, je obyčajne iná cena.
To je jasné, ale napríklad Národný onkologický ústav nemohol kupovať tri urýchľovače. Mal mandát na jeden.
Ale všetci tvrdia, že to platí ministerstvo zdravotníctva.
Ministerstvo to neplatí. Peniaze len prideľuje zdravotníckym zariadeniam. Kompetencie nesú nemocnice.
Existujú traja výrobcovia a pri každej súťaži bol iba jeden uchádzač...
Podklady si vzali všetci. Súťaž som vyhlásil ako nadlimitnú a bola v európskom vestníku. Hociktorá firma sa mohla prihlásiť. Bola to najtransparentnejšia forma verejného obstarávania.
Ako to, že je Pro-Tender taký úspešný, že obstaráva veľké zariadenia pre nemocnice?
Je to jednoduché. Robil som jedenásť rokov šéfa oddelenia verejného obstarávania v Pasteurovej nemocnici v Košiciach. Už tam som robil na dohodu asi pre päť nemocníc. Mal som za sebou veľa úspešných tendrov. Som odborná firma, čo sa živí iba týmto. Firma nevznikla účelovo kvôli tejto vláde. Mám dvoch zamestnancov, čo majú odtendrovaných množstvo vecí.
Ako si vysvetľujete, že štátne nemocnice nakupujú tie isté prístroje drahšie ako privátna sféra?
Neviem, kto súkromne napríklad kupuje lineárny urýchľovač.
Napríklad Onkologický ústav svätej Alžbety.
To je pre mňa nová informácia, nevedel som o tom.
Dajú sa porovnávať napríklad i CT.
Chcete odo mňa počuť niečo, čo nemôžem povedať a možno ani neviem. Súkromník určite vždy kúpi lacnejšie. Má iný priestor. Možno nie je taký zviazaný zákonom, možno inými vecami. Súkromná firma možno nepožaduje takú náročnosť dokladov, možno má priestor na väčšiu kreativitu pri cene. Môže tam byť veľa faktorov. Aj ja ako súkromník, keď niečo kupujem, tak si dva-tri razy rozmyslím za čo. Ale ja to principiálne neriešim, obstarávam pre zákazníka. On ponuku prijíma, on nastaví parametre, dá opis, čo chce obstarať. Ale v rámci zákona sú kontrolné mechanizmy aj na opodstatnenosť ceny.
Takže hovoríte, že za úspechom firmy nie sú kontakty na predsedu parlamentu Pavla Pašku?
S ním moja firma nemá súvis. Pána Pašku som videl dvakrát v živote. Keď náhodou bol u nás v práci pozrieť pani manželku. Poznal som ho, keď ešte Smer ani neexistoval, a len ako manžela mojej kolegyne.
