Vysoké školy majú dve základné poslania: vzdelávať a rozvíjať poznanie. V obidvoch smeroch by mali pôsobiť na vrcholnej úrovni – produkovať najvzdelanejších jedincov a získavať poznatky na hranici nepoznaného.
Málo peňazí
Nielen vo vede, aj v ekonomike či športe vidíme, že dosahovať hraničné výsledky vyžaduje adekvátne investície. V tomto smere je situácia slovenského vzdelávania a vedy veľmi nepriaznivá. Všetky doterajšie politické reprezentácie formálne proklamovali zvýšenie investícií, ale žiadnej sa nepodarilo sľuby splniť.
Formálne síce objemy rástli (v miere ďaleko od sľubovanej a nie každoročne), ale ich podiel na hrubom domácom produkte dlhodobo klesá. V najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomikách sveta sa pohybuje okolo troch percent, európsky priemer je dve percentá. Na Slovensku v najlepších rokoch dosahoval 0,8 percenta, dnes je ešte nižší.
Pokles sa deje tempom, ktoré radí Slovensko v tomto ukazovateli na posledné miesta medzi krajinami OECD. Bezprostredne po vzniku samostatného štátu sa dal akceptovať ako vysvetlenie nedostatok zdrojov a neskôr makroekonomická stabilizácia, ale tieto výhovorky prestávajú platiť vo chvíli, keď je ekonomický rast krajiny najvyšší v Európe.
Dôsledky sú očividné. Slovensko je jednou z mála európskych krajín, ktoré nemajú zástupcu v rebríčku päťsto najlepších univerzít sveta, a jedinou takouto krajinou v rámci V4. S týmito krajinami sme začali transformovať spoločnosť za porovnateľných podmienok.
Článok je súčasťou prílohy TREND Špeciál - Vysoké školy 2008.
Na 152088>tejto stránke nájdete všetky články prílohy.
Keď si uvedomíme, že ekonomická situácia Poľska a Maďarska je podstatne horšia, je zrejmé, že za pätnásť rokov samostatnosti sa dalo urobiť oveľa viac. Preto sa treba sústrediť na to, ako optimálne využiť náš existujúci potenciál tak, aby sa čo najrýchlejšie začala uzatvárať priepasť medzi Slovenskom a ostatnými krajinami OECD.
V súlade s odporúčaniami Európskej asociácie univerzít treba pristúpiť ku komplexnej reforme terciárneho vzdelávania. Jej integrálnou súčasťou je podstatné a trvalé zvýšenie výdavkov na vzdelávanie a vedu. To platí najmä pre pomer výdavkov na ne k hrubému domácemu produktu tak, aby sme sa v dlhodobom horizonte dostali aspoň na európsky priemer.
Efektívnejšie prerozdeľovanie
Samo zvýšenie však nie je riešením. Treba zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k adresátom, ktorí ich vedia najlepšie zužitkovať. Zatiaľ chýba transparentné prideľovanie finančných príspevkov v závislosti od výstupov. Príkladom je tzv. inštitucionálne financovanie vedy. Jeho základom je tok peňazí, ktorý je daný samou existenciou inštitúcie, nie jej výkonom.
V dôsledku toho časť peňazí určených na vedu plynie na odborné pracoviská bez toho, aby sa dôsledne meral prínos, ktorý z financovania plynie. Takéto správanie ťažko nazvať hospodárnym. Preto by sa táto položka mala jednoducho zrušiť. Tým by zostalo viac prostriedkov na granty – aktivity s presne definovanými cieľmi a s povinnosťou preukazovať výsledky.
Existencia inštitucionálnych prostriedkov sa často odôvodňuje tvrdením, že výsledky v oblasti základného výskumu sa ťažšie preukazujú. To je síce pravda, ale to ešte neznamená, že sa nedajú preukázať vôbec. Počet publikácií, ich ohlas, pozvania autorov prednášať v zahraničí – to všetko sú dostatočné indikátory odborného potenciálu jednotlivcov a pracovísk. V tomto smere sa už kus práce urobil. Teraz by bolo potrebné stabilizovať kritériá hodnotenia.
Lepšia motivácia
Pretrvávajúci zlozvyk neustále meniť pravidlá hodnotenia narúša pokoj a stabilitu prostredia, ktoré sú nevyhnutné na prácu výskumných tímov a plánovanie kariéry jednotlivcov. Nielen nízke finančné ohodnotenie, ale aj nejasná závislosť osobného výkonu od odborného rastu odrádzajú mnohých mladých nádejných odborníkov od kariéry vo vede.
Odchádzajú väčšinou do zahraničia, kde sú pravidlá nastavené jednoznačnejšie, voči mladým ústretovejšie a celkovo viac motivujúco. To spôsobuje odlev mozgov, myšlienok a schopností, ktoré sú predpokladom efektívneho budovania znalostnej spoločnosti.
Prilákať ich späť a motivovať ich zostať natrvalo, na to treba vytvoriť aj adekvátnu infraštruktúru a servis: zdokonaliť vybavenie laboratórií, zabezpečiť prístup k superpočítačom a do medzinárodných vedeckých databáz, každému kvalitnému pracovníkovi financovať niekoľko zahraničných konferencií ročne atď.
Systém kariérneho postupu nesmie závisieť od „odsedených rokov“, ale len od merateľných výsledkov. Od trvalej aktivity jednotlivca a jej pravidelnej a priebežnej kontroly. Taký systém by si vyžiadal okrem zmeny legislatívy aj celkovú zmenu atmosféry vo vedeckej obci – napríklad pri rozhodovaní o funkčných miestach na vysokých školách a pri tvorbe pravidiel habilitácií docentov a inaugurácií profesorov. Systém by musel pripúšťať pohyb nahor aj nadol ako základný princíp kariéry – tak ako je to bežné aj v ostatných profesiách.
Uzavretý svet
Slovenská veda je uzavretá do seba. Kým vo svete je veda internacionalizovaná, na našich pracoviskách sú zahraniční odborníci ešte stále vzácnosťou. V záujme jej otvorenia by sa súčasťou prípravy budúcich vedeckých pracovníkov malo stať aj vytváranie návykov budovať dlhodobú medzinárodnú spoluprácu opierajúcu sa o osobné kontakty.
Mladí vedci by mali mať oveľa viac možností cestovať na dlhodobé zahraničné pobyty – stráviť aspoň rok v zahraničí by sa malo stať podmienkou udelenia doktorandúry. Podobné požiadavky by sa mali klásť na všetky stupne kariérneho rebríčka. Ľudia pravidelne cestujúci do zahraničia by trvale oživovali slovenskú vedu novými nápadmi.
U nás sa, žiaľ, s pochopením nestretáva ani rotácia v rámci existujúcej siete univerzít. Na Slovensku je častým kritériom výberu vernosť domácemu pracovisku – vo svete je pravidlom požadovať, aby človek nepôsobil na jednom pracovisku dlhšie ako niekoľko rokov.
Prax ukázala, že zmena narúša stereotyp a priaznivo pôsobí na produkciu myšlienok. Súčasná izolovanosť nás často núti siahať ku „kreativite“ pri napĺňaní kvantitatívnych parametrov výskumu napríklad tak, že na viacerých pracoviskách sa ako „medzinárodné“ chápu aj publikácie vydané po slovensky na konferenciách v Česku.
Vedecký potenciál súkromných škôl
Ďalšia oblasť, ktorá súvisí s efektívnym využívaním domáceho vedeckovýskumného potenciálu, je podpora vedeckej práce na súkromných vysokých školách. Súčasné pravidlá prideľovania finančných prostriedkov sú nevhodne nastavené. Neposkytujú im rovnaké podmienky pri získavaní grantov z verejných zdrojov ako žiadateľom z ostatných vysokých škôl. Na jednej strane existuje tlak na to, aby robili vedu a výskum, na druhej strane sú odrezaní od značnej časti prostriedkov, ktoré sa na tieto účely plánujú v štátnom rozpočte. Nemôžu sa napríklad uchádzať o peniaze z grantových agentúr VEGA a KEGA.
Formulácia pravidiel je komplikovaná, ale jej výsledkom je, že žiadosť o grant síce podať môžu, ale peniaze nedostanú. Takže sa môžu ujsť aj horším projektom na úkor kvalitnejších. Pritom dosah kvalitnej vedeckovýskumnej činnosti je verejný. Takýto postup je v rozpore s deklarovanou ambíciou kombinovať verejné zdroje so súkromnými vo vzťahu k vedeckovýskumnej a inovačnej činnosti.
A ešte jeden argument: najvýznamnejšie svetové univerzity so špičkovou vedeckovýskumnou činnosťou sú práve súkromné – v svetových rebríčkoch predstavujú dominantnú skupinu. Aj viaceré naše súkromné vysoké školy už potvrdili svoj pozitívny prínos, o čom presviedča medzinárodná spolupráca, publikačná činnosť či početné pozvania pedagógov prednášať v zahraničí.
Veľa asi napovedia výsledky práve prebiehajúcej komplexnej akreditácie. Proces sa zatiaľ skončil iba na súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Akreditačná komisia vlády SR ju odporúčala zaradiť do najvyššej skupiny, medzi univerzity.
Navyše v minuloročnom hodnotení vysokých škôl Akademickou rankingovou a ratingovou agentúrou sa konštatovalo, že zamestnávatelia majú väčší záujem práve o absolventov súkromných vysokých škôl. Naznačuje to, že vedomosti, ktoré svojim študentom poskytujú, znamenajú pre prax významný prínos a že ich vzdelávacie metódy treba postupne prenášať aj na tradičné univerzity.
Intenzívny rozvoj
Súkromné vysoké školy sa aj z konkurenčných dôvodov musia o študentov starať intenzívnejšie a cieľavedomejšie, ako je dosiaľ bežné. Ako príklad môže slúžiť kladné hodnotenie Vysokej školy manažmentu (VŠM) Európskou asociáciou univerzít (EUA).
VŠM ako prvá a zatiaľ jediná spomedzi slovenských súkromných vysokých škôl absolvovala spolu s verejnými a so štátnymi vysokými školami v roku 2007 túto náročnú evalváciu. V záverečnej správe sa vysoko hodnotí kvalita a úroveň e-learningu, stratégia školy v oblasti internej kontroly kvality všetkých foriem vzdelávania a jej realizácia, ako aj systematické a dlhodobé presadzovanie princípov akademickej etiky.
Tieto prvky uplatňuje VŠM od svojho vzniku. Napríklad katalóg prác testovaných na plagiátorstvo a slúžiacich ako kontrolné vzorky dnes už obsahuje vyše stotisíc študentských projektov, prípadových štúdií, bakalárskych a diplomových prác.
Bratislavská vysoká škola práva sa zasa snaží o pokrytie čo najväčšieho počtu študijných odborov s cieľom aktívne napomôcť naplneniu celospoločenského cieľa – umožniť vysokoškolské vzdelávanie čo najväčšiemu podielu populácie. Za štyri roky svojej existencie zriadila už štvrtú fakultu.
Súkromné školy poznajú potreby spoločnosti, preukazujú pre ne zaujatie a vďaka tomu intenzívne rozvíjajú študijné programy a vzdelávacie služby. Pred desiatimi rokmi ešte neexistovala ani jedna súkromná vysoká škola. Na desiatich, ktoré dnes existujú, študuje vyše dvadsaťštyritisíc študentov, čo predstavuje viac ako 10-percentný podiel na terciárnom vzdelávaní.
Vlani počet študentov vzrástol oproti roku 2006 o 55 percent. Prudký nárast sa dá očakávať aj v najbližších rokoch, pretože niektoré súkromné vysoké školy svoje študijné programy iba rozbiehajú a neukončili ani prvý vzdelávací cyklus.
Aj preto snaha merať kvalitu súkromných vysokých škôl rovnakými kritériami, aké sa aplikujú na verejné a štátne, nie je namieste. Aj najstaršia súkromná vysoká škola je mladšia ako najmladšia verejná. Proces kryštalizácie mnohých pracovísk sa ešte neskončil, takže viaceré uzávery sú predčasné.
Pridaná hodnota
V záujme ďalšieho napredovania Slovenska treba preto hľadať celospoločenskú zhodu, ktorá umožní maximálnu dostupnosť terciárneho vzdelávania, jeho rozvoj kombináciou verejných a súkromných zdrojov, ako aj plné uplatnenie vedeckovýskumného potenciálu súkromných vysokých škôl. Naším spoločným cieľom je prosperita krajiny dosiahnutá nástrojmi poznatkovej spoločnosti.
Súkromné vysoké školy môžu slúžiť ako príklad efektívneho investovania súkromných zdrojov do rozvoja ľudského kapitálu. V tomto smere hrajú podobnú úlohu v oblasti terciárneho vzdelávania ako zahraniční investori k existujúcej domácej ekonomickej štruktúre. Prinášajú do systému prvky inovačnej kultúry.
Ich vzdelávacie postupy sú odlišné a tým vzniká priestor na prirodzenú súťaživosť. Potreba prilákať študentov núti súkromné vysoké školy dávať svojim študijným programom „pridanú hodnotu“, aby sa stalo zrejmým, akú kvalitu získa ten, kto sa rozhodne za štúdium platiť.
Ako príklad môže slúžiť študijný program Znalostný manažment organizovaný VŠM, ktorý je jediný tohto zamerania v strednej Európe. Na podnet fínskej strany VŠM zorganizovala letnú školu znalostného manažmentu financovanú z programu Erasmus, na ktorej sa zúčastnili aj študenti a vysokoškolskí učitelia z Fínska, Litvy a Českej republiky.
Počas podujatia sa vytvorili medzinárodné kontakty, ktoré nielenže povedú k opakovaniu letnej školy v budúcich rokoch, ale vytvorili aj predpoklady vedeckej spolupráce medzi participujúcimi pracoviskami. Pritom dve zo spolupracujúcich vysokých škôl sú verejné a dve sú súkromné. Rôzny charakter škôl teda nie je prekážkou ich spolupráce, keď im ide o spoločný cieľ.
Autor je prorektor Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
