Argentína už nemá v dlhoročnom spore s medzinárodnými veriteľmi žiaden manévrovací priestor. Súd v New Yorku totiž rozhodol, že krajina musí okamžite vyrovnať všetky záväzky aj voči zostávajúcim veriteľom, ktorí nepristúpili na pôvodný návrh výmeny dlhopisov. Znamená to, že do 15. decembra si musí Argentína pripraviť zhruba 1,33 miliardy dolárov.
Korene sporu siahajú do roku 2002, keď Argentína vyhlásila historicky najväčší štátny bankrot. Investori sa medzitým húfne zbavujú argentínskych dlhopisov, pretože sa obávajú ďalších problémov.
Rozhodnutie sudcu Thomasa Griesu je úplne zásadné pre argentínsku prezidentku Cristinu Fernándezovú. Th. Griesa totiž zároveň Argentíne zakázal platiť ostatným veriteľom, kým nesplnia jeho príkaz. Tým C. Fernándezovú zatlačil do kúta, pretože ak krajina nezaplatí, ocitne sa technicky znovu v platobnej neschopnosti.
Cena argentínskych warrantov naviazaných na rast hrubého domáceho produktu a denominovaných v dolároch sa na burze v Buenos Aires v reakcii na verdikt súdu prepadla zhruba o desať percent. Warrant dáva jeho držiteľovi právo kúpiť od emitenta dohodnuté cenné papiere (spravidla akcie či dlhopisy) za vopred stanovenú cenu.
Ak rozhodnutie sudcu Th. Griesu potvrdí aj odvolací súd a vláda v Buenos Aires sa sudcovi vzoprie, mohli by americké súdy spochybniť splátky dlhu tým veriteľom, ktorí pristúpili na návrh reštrukturalizácie. A to práve s ohľadom na záujmy investorov, ktorí v tom čase s podmienkami reštrukturalizácie nesúhlasili.
V takom prípade by sa Argentína ocitla v technickej platobnej neschopnosti s dlhom v objeme zhruba 24 miliárd dolárov emitovaným v rámci výmeny pôvodných dlhopisov za nové v rokoch 2005 a 2010. Argentína však avizovala, že bude naďalej uskutočňovať rutinné platby, a že peniaze uložené pre veriteľov v Argentíne sa zabaviť nedajú.
Argentína minulý týždeň sudcu Th. Griesu požiadala, aby ponechal v platnosti svoj predchádzajúci verdikt z 23. februára, podľa ktorého sa zastavujú platby investorom, ktorí sa nezúčastnili ani na jednej z dvoch transakcií, keď Argentína menila pôvodné dlhopisy za nové. Sudca však teraz žiadosť odmietol s odkazom na komentáre niektorých argentínskych predstaviteľov vrátane C. Fernándezovej. Argentína podľa nich nič nezaplatí investorom, ktorí odmietli na výmenu dlhopisov pristúpiť.
„Názor súdu je, že takéto hrozby vzdoru nie je možné nechať bez povšimnutia, a že je treba konať,“ napísal sudca Th. Griesa v zdôvodnení svojho verdiktu. Prípad má však ešte na stole odvolací súd, ktorý bude musieť rozhodnúť o verdikte z tohtoročného októbra, keď sudca Th. Griesa rozhodol, že Argentína diskriminovala veriteľov, ktorí odmietli pristúpiť na jej podmienky reštrukturalizácie štátneho dlhu.
Odvolací súd už podporil verdikt, ktorý sudca Th. Griesa vyniesol vo februári. Vzhľadom na to, že odvolací súd musí ešte rozhodnúť o októbrovom verdikte, Th. Griesa nariadil, aby Argentína peniaze pre investorov najprv do 15. decembra pripravila na viazaný účet. Tam budú čakať a vyplatia ich až podľa toho, aký bude verdikt odvolacieho súdu.
Na Argentínu sa pre jej postup sťažovalo niekoľko finančných spoločností vrátane NML Capital zo skupiny Elliot Management alebo investičné fondy skupiny Aurelius Capital Management. Tie mali dlhopisy zhruba za 1,4 miliardy dolárov. C. Fernándezová tvrdí, že časť týchto investorov nakúpila dlhopisy až v čase, keď už vedeli o problémoch. Nákupom vraj len špekulovali na vysoký a rýchlo výnos.
Argentína vyhlásila štátny bankrot na začiatku roka 2002. Krajina vtedy nedokázala riadne preplatiť dlhopisy za zhruba 100 miliárd dolárov.
Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová de Kirchner Zdroj: Foto - SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
