Ľubomír Kudlička, obžalovaný z objednávky vraždy podnikateľa Romana Krajčiho, je vinný. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici bosa skupiny takáčovcov prezývaného Kudla v piatok odsúdil na 25 rokov väzenia v zariadení s maximálnym stupňom stráženia. Kudla sa voči rozsudku odvolal.
,,Bol to náročný súdny proces, jednalo sa o starší trestný čin, čomu bolo prispôsobené aj dokazovanie. Bolo potrebné, aby si svedkovia pospomínali na jednotlivé skutočnosti. Ide len o prvostupňové rozhodnutie, nakoľko si obžalovaný podal odvolanie," povedal po vynesení rozsudku prokurátor.
Ľubomír Kudlička bol obžalovaný z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy formou účastníctva. V roku 2006 si mal za tri milióny korún objednať vraždu podnikateľa Romana Krajčiho, ktorého rozstrieľalo vražedné komando sátorovcov na čele s bosom Ľudovítom Sátorom a odsúdeným viacnásobným vrahom Zsoltom Nagyom alias Čontym.
Krajči bol zavraždený pri vystupovaní z auta na dvore rodinného domu v Prievidzi. Útočníci podnikateľa zasiahli 15 ranami, jedna z nich mierila priamo do čela ako takzvaná rana istoty. Krajči zraneniam na mieste podľahol, motívom vraždy mali byť skrížené podnikateľské záujmy týkajúce sa lyžiarskeho strediska Malinô Brdo s obžalovaným.
Špeciálnemu prokurátorovi dočasne pozastavili od štvrtka výkon funkcie
Na začiatku piatkového hlavného pojednávania obhajoba navrhla senátu ŠTS predvolanie ďalších svedkov aj nový dôkaz, súd však návrhy odmietol a dokazovanie vyhlásil za skončené. Následne zúčastnené strany predniesli svoje záverečné reči. Prokurátor vyhlásil, že pojednávanie poskytlo dostatočný obraz o skutku aj o okolnostiach, ktoré mu predchádzali. Kudlovi navrhol trest odňatia slobody na dobu 25 rokov a finančné odškodnenie poškodených.
Obhajoba v záverečnej reči spochybnila dokazovanie viny obžalovaného, pričom tvrdí, že jediný priamy dôkaz v podobe výpovede svedka spochybňujú iné nepriame dôkazy. Bos takáčovcov vo svojej záverečnej reči zopakoval, že sa cíti nevinný a požiadal o zbavenie obžaloby rovnako ako o prepustenie na slobodu.
Informácie o zadržaní Kováčika prehlbujú nedôveru v prokuratúru, hovorí Kolíková
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby, ale aj herne a iné. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal bosom skupiny Kudla. Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu z bratislavských skupín.
