Dlhový strop 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) stanovený v Pakte stability a rastu už nemá zmysel a mal by byť revidovaný v rámci reformy fiškálnych pravidiel EÚ. Uviedol to šéf záchranného fondu eurozóny (ESM) Klaus Regling na seminári belgickej centrálnej banky.
Vlády krajín EÚ majú za povinnosť udržiavať rozpočtový deficit pod troma percentami HDP a verejný dlh pod 60 percentami HDP, aby bola zaistená stabilita spoločnej meny, eura, ktorú teraz používa 19 z 27 krajín EÚ. Hodnoty boli stanovené Maastrichtskou zmluvou v roku 1992. Globálna ekonomická realita sa však od tej doby zmenila, čo prinútilo EÚ zvážiť revíziu pravidiel, ktoré stanovujú limity pôžičiek a presadzujú fiškálnu disciplínu. Pandémia Covidu-19 spôsobila, že potreba zmeny je ešte naliehavejšia, vyhlásil Regling.
Trojpercentný limit pre rozpočtový deficit je podľa Reglinga relevantný. Je však potrebné porozmýšľať o limite zadlženia, pretože tento limit mal zmysel v čase, keď sa jednalo o Maastrichtskú zmluvu, teraz už však zmysel nemá.
Hospodárenie Slovenska dosiahlo vlani deficit na úrovni 6,2 percenta HDP
Európska komisia má do konca roka predstaviť svoje návrhy revízie fiškálnych pravidiel EÚ nazývaných Pakt stability a rastu. Zamerať sa má na dlh a investície. Konečné rozhodnutie o tom, ako zmeniť pravidlá, bude v rukách vlád EÚ. Dohoda je síce zameraná hlavne na členov eurozóny, aby nebola ohrozená stabilita eura a nezvyšovala sa inflácia v eurozóne, čiastočne sa však vzťahuje aj na krajiny EÚ, ktoré euro ako svoju menu zatiaľ neprijali.
Priemerný dlh v eurozóne je teraz okolo 100 percent HDP. Ak sa krajiny budú držať súčasných pravidiel, mali by každý rok znížiť svoj pomer dlhu o dvadsatinu toho, čo je nad 60 percentami, čo teraz nie je ekonomicky prijateľné, uviedol Regling. Úrokové sadzby sú tiež teraz oveľa nižšie ako v 90. rokoch a nie je pravdepodobné, že sa na takú úroveň vrátia v dohľadnej dobe, čo je ďalším dôvodom pre úpravu pravidiel, dodal Regling.
Regling ale tiež varoval, že tempo ekonomického rastu je teraz nižšie a vlády čelia rastu nákladov na penzie či zdravotnú starostlivosť kvôli starnúcej spoločnosti a zmene klímy, napísala agentúra Reuters.
