Prepočet vplyvov návrhu odborárov, ale aj premiéra Roberta Fica na zastropovanie dôchodkového veku si od RRZ vypýtal poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO).
Z aktuálne zverejnenej analýzy vyplýva, že zavedenie hornej hranice penzijného veku na 65 rokov by sa dotklo ľudí narodených v roku 1974 a neskôr, teda mladších ako 44 rokov.
Negatívny vplyv dôchodkového stropu na verejné financie Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Keďže výpočet priznávaných dôchodkov priamo závisí aj od obdobia dôchodkového poistenia, menší počet odpracovaných rokov v porovnaní so súčasným systémom zníži výšku budúcich dôchodkov z prvého piliera o 3,9 percenta v roku 2050 a o približne 7,6 percenta v roku 2066.
Pokles počtu ľudí na trhu práce sa tiež prejaví v spomalení ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu ročne. V roku 2066 by tak slovenské HDP bolo nižšie o 6,2 percenta, vypočítali analytici RRZ.
Ako by strop zmenil počet dôchodcov Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
„Nárast výdavkov dôchodkového systému v dôsledku zvýšenia počtu dôchodcov spoločne so znížením potenciálu ekonomického rastu prehĺbi deficit dôchodkového systému a negatívne ovplyvní saldo verejnej správy,“ píše ďalej rozpočtová rada. V období rokov 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na bilanciu štátu postupne na 1,1 percenta HDP ročne.
Verejné zadlženie sa kvôli tomu zvýši o 22,5 percenta HDP. Pre porovnanie, v súčasnosti dosahuje 51 percent HDP a stále sa nachádza v spodnom pásme ústavnej dlhovej brzdy. Indikátor dlhodobej udržateľnosti, ktorý vyčísľuje potrebu trvalej konsolidácie (zníženia deficitov) na horizonte 50 rokov, by zastropovanie dôchodkového veku zhoršilo o 0,3 percenta HDP.
Ak by vláda zhoršenie vo verejných financiách chcela vykompenzovať, musela by teraz bilanciu verejných financií trvalo vylepšiť voči rozpočtovým cieľom (prebytku v roku 2020) o ďalších zhruba 270 miliónov eur ročne.
