Kríza ublížila, no už je na ústupe. Ako to bolo na Slovensku vždy, strojársky priemysel je pri tom. Aj tak možno čítať vývoj tomto v historicky rozhodujúcom odvetví slovenského priemyslu. Strojári sa po katastrofálnom roku 2009, keď nechýbali v žiadnom zozname priemyselných ohrozených druhov, dokázali veľkými skokmi vrátiť na dosah úrovní spred krízy. Ak by mal niekto chuť schladiť optimizmus, môže pokojne povedať, že sú v roku nula, keď za ostatné dva roky nevykážu žiadny progres. No nie je to tak. Už rok 2011 by mal ukázať, že strojári sa v podstate predviedli. Pretože tí, čo prežili, dokážu výrazne efektívnejšie riadiť svoj biznis. To v kombinácii s tradičnou slovenskou kvalitou a najmä daňovými pozitívami podnikateľského prostredia láka na Slovensko aj iné podniky z brandže. Čoraz menej za lacnou prácou.
Neľahký obrat
Akokoľvek silné a stabilné vyzeralo strojárstvo počas predkrízového boomu, zvlášť živené turboefektom automobilovej výroby, devastujúcim vplyvom globálneho ekonomického poryvu neušlo. Strojárskym firmám spadla vlani výroba v priemere o vyše dvadsať percent. Keďže však museli o zvyšný odbyt bojovať aj za cenu znižovania cien, ich tržby sa znížili takmer o tretinu. Strojári sú v podstate všeobecným dodávateľom priemyslu – dodávajú zariadenia pre väčšinu ostatných odvetví a tým ich pokles zachytil na všetkých frontoch naraz. Zvrat sa začal ešte v čase, keď všetci trpeli. Ako už niekoľkokrát, nádej priniesla automobilová výroba, presnejšie – slovenský Volkswagen. Najskôr správou, že jeho materský koncern sa rozhodol nasmerovať najväčší rozvojový projekt krízových čias, výrobu malých áut, na Slovensko. To naznačilo, že minimálne vo Volkswagene bol vlaňajší pokles dočasný. Výroba začala rásť už tento rok, kým vo Volkswagene ešte prestavujú linky. Pridali sa aj zvyšné montážne fabriky automobiliek. Najmä žilinská Kia s novými modelmi vo výrobe netají, že minuloročný pokles vníma iba ako pozdržanie v ceste k plnej vyťaženosti fabriky. Pokiaľ sa budú rovnako vyvíjať aj ambície Volkswagenu a PSA, bude tunajšia automobilová výroba v najbližších rokoch atakovať hranicu deväťstotisíc vozidiel ročne. Spolu s patričným záberom dodávateľov zvýši aj makroekonomické ukazovatele.
Nielen do áut
Počas prvých troch kvartálov roku 2010 bolo slovenské strojárstvo ako za starých dobrých čias. Medziročné nárasty o štyridsať, päťdesiat, ba v jednom mesiaci až o šesťdesiat percent vyhnali výrobu na dosah predkrízových rokov 2007 či 2008. Aj keď vplyv výroby áut nemožno prehliadnuť, nádejne vyzerá nárast viacerých podsektorov strojárstva. Nielen výroby automobilových dielcov, ktorú treba vnímať samostatne, keďže veľkú časť produkcie vyváža. Teší, že do starej formy sa výrobou i zamestnanosťou dostáva aj ložiskárska brandža. Že sa zvyšuje produkcia železničnej techniky, keď ku klasikom z Tatravagónky pribúdajú zámery detvianskej PPS Group. Prípadne to, že tlmačské SES ohlasujú nové objednávky na výrobu veľkých kotlov. A nielen priemyselné giganty, ale aj stredne veľkí výrobcovia kompresorov, čerpadiel, kabín a rôznych iných zariadení, ktorí už kumulatívne stoja v pozícii relevantného pododvetvia, sa preberajú.
Dokonca sa objavujú noví investori, a nielen menšie a stredné firmy. Slovensko sa vrátilo do hry o fabriku Honeywellu na turbodúchadlá. O veľké investičné projekty sa obvykle bojuje na úrovni vlád rôznymi mimobiznisovými stimulmi. No posolstvo už prišlo, strojárska brandža sa dokáže uchádzať o zaujímavé typy výroby. Či v ambíciách amerického investora, alebo aj vo výrobných portfóliách už etablovaných firiem sa ocitajú čoraz zložitejšie zariadenia. Výsledkom je nielen vyššia pridaná hodnota a lepšia pozícia slovenských pobočiek v nadnárodných koncernoch. Strojárstvu ako celku rastie kompetencia a ľudia získavajú kvalifikáciu, ktorá ich posúva výrazne za zažité vnímanie nízkonákladovej pracovnej sily.
Plechoví robotníci
Po návšteve mnohých slovenských strojárskych podnikov vzniká najlepší dojem paradoxne z novinky, ktorá vyzerá trochu ohrozujúco. Na linkách, okolo ktorých zvyklo chodiť množstvo robotníkov, sa namiesto toho začínajú hýbať farebné ramená robotov. Vnímať posun k automatizácii vo výrobe ako hrozbu pre zamestnanosť však nie je namieste. Strojársky priemysel automatizuje manipulačné činnosti a čoraz viac výrobných operácií nielen v čase, keď sa odpisy robota javia nižšie než náklady na zamestnanca. Ide o súbor požiadaviek kvality, presnosti a efektivity pri úkonoch, ktoré sa mnohonásobne opakujú. Ak medzinárodné strojárske firmy investujú na Slovensku do automatizačnej techniky, značí to, že jej kapacity rastú a dvíhajú sa tiež schopnosti ľudí. Ak ich bude jedna fabrika potrebovať menej vo výrobe, dostanú na starosti logistiku alebo si nájdu prácu v inej, ktorú privedie dobrá povesť sektora. To nie je fantastická vízia, ale očakávanie, ktoré sa aj v roku 2011 bude posúvať do reality. Pretože Slovensko sa uchádza o príchod celých sérií strojárskych firiem zo západnej Európy v rámci rôznych iniciatív, na ktoré sa tunajší strojári chytajú. Majú za cieľ zmeniť štruktúru európskej výroby zoči-voči ázijskej konkurencii. V čom je zmena? Je jasné, že Slovensko už nekonkuruje nákladmi, rešpekt si získalo kvalitou a nasadením technológií. Tak ako sa reálne objavujú firmy so silným vývojom, získava brandža aj reprezentantov, ktorí za ňu môžu účinne lobovať. Napríklad aj u amerických megakoncernov.
Ilustrácia - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
