Stretla som v Prešove množstvo inšpiratívnych a odhodlaných ľudí. Organizátorov protestu, ktorí sa nevzdali ani potom, čo ich bratislavskí kolegovia ohlásili koniec, a dostali na prešovskú Hlavnú ulicu opäť dva a pol tisíca ľudí.
Vedca Pavla Čekana, ktorého poznám ešte z detstva, lebo ho učila moja mama. Presadil sa vo svete, ale opustil sľubnú kariéru a vrátil sa domov, aby sa mohol venovať špičkovému výskumu v oblasti nádorových ochorení. Zatiaľ nemôže robiť nič, eurofondy na vedu, na ktoré sa spoliehal, totiž rozkradli.
A napokon aj odvážnu úradníčku, ktorá sa nemohla pozerať na šafárenie s dotáciami na školy a vzoprela sa nadriadenému, aj keď vedela, že príde o prácu.
Ale najviac na mňa zapôsobila jedna silná žena. Mama Kuciakovej partnerky Zlatica Kušnírová.
Prišla večer na debatu ako hosť do publika. Do preplneného klubu, do ktorého sa v normálnych časoch chodia zabávať mladí ľudia. Teraz ich prišlo možno ešte viac ako po iné piatkové večery, hoci vedeli, že sa nebudú baviť, ale diskutovať na vážnu tému s novinármi. Okrem mňa tam boli ešte Arpád Šoltész z televízie JOJ a Dušan Károlyi z regionálneho vydavateľstva Košice Dnes.
Zlatica Kušnírová dobehla z dvoch protestov, na ktorých sa bola s príbuznou pozrieť. Stihli byť v jeden deň v Michalovciach aj v Humennom. Staršia žena po operácii srdca tam sedela a počúvala štyri hodiny, potom o polnoci cestovala domov do Gregoroviec, kde žije s Martininými súrodencami.
Zlatica Kušnírová (vpravo) vystúpila na zhromaždení v Prešove Zdroj: Peter Rindoš / NMH
Sústredene sledovala, čo hovoríme, občas ju prepadli emócie a zaliali slzy, niekedy si pre seba čosi nahnevane komentovala. Bolo to najmä vtedy, keď sme rozoberali postup polície pri vyšetrovaní vraždy alebo správanie sa politickej garnitúry krátko po tragédii. Na záver jej usporiadatelia dali slovo.
Som presvedčená, že z celého večera si ľudia nebudú pamätať nič z mudrovania novinárov, ale jej slová áno. Vyzvala nás všetkých, aby sme ju neopúšťali, ale ďalej protestovali za slušné Slovensko, lebo len tak sa môže vražda Martiny a Janka objasniť. Neverí, že to dokáže polícia pod súčasným vedením, hoci sú tam vyšetrovatelia, ktorí chcú robiť svoju robotu. Chce od nás, aby sme sa všetci stali Jankami a Martinami, lebo oni dvaja sa usilovali o to, aby bolo Slovensko lepším miestom pre život. Krajinou, kde nebude ukotvená systémová korupcia a kde nebudú za nitky ťahať oligarchovia.
Po skončení oficiálneho programu som si k nej na chvíľu prisadla. Od pohrebu sa ešte nezastavila. Vraví, že sa snaží vcítiť do toho, čo by robili Janko a Martina. A tak chodí medzi ľudí, hovorí o tragédii, vyzýva k občianskej aktivite a bojuje. „Janka som mala rada ako vlastného syna. Vždy, keď napísal nejaký článok, chcel vedieť, čo si o tom myslím. Ty sa pýtaš mňa, jednoduchej ženy? Hej, bol zvedavý na môj názor,“ spomína.
Svojou odvahou, vytrvalosťou, vnútorným hnevom a volaním po spravodlivosti mi pani Zlatica pripomína inú matku. Annu Remiášovú, ktorá po vražde Róberta Remiáša, udrela kyticou do tváre vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.
Aj Zlatici Kušnírovej volal blízky spolupracovník expremiéra Roberta Fica. Práve bola v pohrebníctve a vyberala kvety. Ficov človek sa ju snažil obmäkčiť tým, že aj on pochádza z východného Slovenska. Na otázku, či to bol Erik Tomáš, odpovedá, že asi áno. „Povedal, že pri ňom stojí premiér a chcel by mi zaželať úprimnú ľútosť. Tak mu hovorím, že keď je východniar, nech mu odkáže.....,“ rozohnila sa Z. Kušnírová a dodala repliku v šarišskom nárečí, ktorou východniari posielajú protivníkov kade ľahšie.
Na dedine ju navštevujú iné ženy a dohovárajú jej, aby sa už neozývala, ticho smútila a modlila sa. Ale ona sedieť doma nemieni. Snívajú sa jej sny, v ktorých vidí Jána Kuciaka ako sedí za počítačom. Nosil si ho všade, aj k Martininej mame do Gregoroviec.
Zlatica Kušnírová je presvedčená, že sa obaja mladí ľudia stali obeťami politickej nájomnej vraždy kvôli Kuciakovým článkom. A bude o tom hovoriť dovtedy, kým politici, ktorých kauzy J. Kuciak odhaľoval, neodídu do zabudnutia a kým sa nenájde vrah. „Ja už nemám čo stratiť. O to najcennejšie som už prišla,“ opakuje.
