Obyvatelia Maďarska začali využívať lacnejšie a špinavšie zdroje tepla, píše denník The Financial Times.
Päťdesiatročný Zoltán Berki do svojej piecky napchá zopár vetvičiek a prihodí aj jedno či dve polená. A ešte starú kopačku. „Dá sa páliť a potrebujeme sa udržať v teple,“ mykne plecom Berki.
Hrozí im chudoba
V meste Ózd na juhu Maďarska už teplota klesla na nulu, a tak sú aj ostatní obyvatelia nútení využívať pri kúrení znečisťujúce palivá, akým je hnedé uhlie a drevo, no nebránia sa ani páleniu odpadu.
Milióny ľudí vo východnej Európe si nemôžu dovoliť platiť vysoké účty za plyn či elektrinu, ktoré spôsobila ruská invázia na Ukrajinu. Ako prežiť nadchádzajúcu zimu v teple je ich prioritou číslo jedna.
Ceny dreva na kúrenie sa v tomto regióne oproti minulému roku zdvojnásobili. Mieru energetickej chudoby určuje neschopnosť dovoliť si dostatok tepelných zdrojov. Podľa analytikov sa výrazne zvýši napríklad v Maďarsku, Slovensku a Bulharsku.
„Ak dôjde k zvýšeniu cien základného tovaru, akými sú energie a potraviny, tak sa mnoho ľudí ocitne na hranici chudoby a tí, ktorí sa tu už nachádzali, sa prepadnú do extrémnej chudoby,“ varoval maďarský ekonóm David Nemeth z KBC Group.
Situácia na Slovensku
Východnej Európe pre nárast používania toxického paliva hrozí zvýšenie emisií. „Roky rozvoja vyjdú navnivoč,“ konštatuje maďarská ekologička Zsuzsanna Nagyová. „Ak od toho závisí ich prežitie, ľudia budú páliť hocičo,“ dodáva.
Poľská vláda poskytuje dotácie na kúpu uhlia, ktoré na vykurovanie svojich domovov využíva až jedna tretina domácností. Vlády ostatných východoeurópskych krajín zavádzajú mimoriadne podporné opatrenia, no väčšina z nich sa rozsahom ani zďaleka nedá porovnať s opatreniami západných štátov.
„Pre veľmi chudobných sú schémy pomoci nastavené zle,“ tvrdí slovenská ekologička Dana Mareková. Na Slovensku trpí energetickou chudobou až jedna pätina domácností.
Najchudobnejšia časť slovenských obyvateľov míňa iba málo energie, takže nový zákon o dotáciách pre domácnosti, ktorým sa podarí znížiť spotrebu energií o 15 percent, im v tomto smere veľmi nepomôže.
Slováci nazhromaždili z úpätia Tatier na hranici s Poľskom toľko dreva, že sa podľa starostu Novej Lesnej mesto v oblasti znečistenia a vykurovania vrátilo o „50 rokov nazad“. „Dym a smog zrazu nikomu nevadia,“ lamentuje Peter Hric.
Ďalšie dôležité správy
