Strednodobý výhľad inflácie v eurozóne je poznačený veľkou neistotou, ktorá by sa mohla ešte zvýšiť v dôsledku šokov na strane ponuky a klimatických rizík, varovala členka Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová.
Podľa Schnabelovej členovia Menového výboru ECB nedokážu predpovedať, ako vysoko sa dostanú úrokové sadzby ani ako dlho bude trvať cyklus sprísňovania menovej politiky, keďže na každom zasadnutí, na ktorom rokujú o nastavení sadzieb, sa rozhodujú na základe aktuálnych údajov.
Medzi riziká, ktoré by mohli zrýchliť infláciu, podľa Schnabelovej patrí napríklad vyšší rast nákladov na prácu spôsobený nižším rastom produktivity, väčšia schopnosť firiem ovplyvňovať ceny a riziká nových nepriaznivých šokov na strane ponuky.
„Ak by sa takéto riziká naplnili, inflácia by sa mohla spomaľovať len veľmi pozvoľna alebo by sa mohla dokonca opäť zrýchliť,“ uviedla Schnabelová v prejave vo Frankfurte nad Mohanomom. „Spomedzi týchto rizík zrýchlenia inflácie sa riziká spojené s klímou javia naliehavejšie než kedykoľvek predtým.“
Po rokoch nulových a záporných úrokových sadzieb ECB na vysoký rast spotrebiteľských cien reagovala bezprecedentne agresívnym cyklom sprísňovania menovej politiky, ktorý sa začal v júli 2022.
Rada guvernérov odvtedy zvýšila úrokové sadzby deväťkrát. Kľúčová úroková sadzba ECB na aktuálne nachádza na úrovni 4,25 percenta. Vyššie úrokové sadzby zdražujú úvery, čo by malo spomaliť dopyt a ochladiť tempo rastu cien.
Celková inflácia sa v posledných mesiacoch zmiernila, ale základné cenové tlaky pretrvávajú a tempo rastu cien naďalej zostáva viac než dvojnásobné v porovnaní s dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Navyše, v auguste inflácia v eurozóne stagnovala, aj keď ekonómovia počítali s jej ďalším spomalením.
Ďalšie dôležité správy
