„V regióne sa deje niečo rozsiahlejšieho a prinieslo to patriotickú a konzervatívnu debatu, vďaka ktorej sa názory krajnej pravice stali mainstreamom,“ uviedol bulharský historik Tom Junes z Nadácie ľudských a sociálnych štúdií v Sofii.
V niektorých krajinách posun k pravici zahŕňa aj rehabilitáciu nacistických kolaborantov, ktorých teraz označujú za bojovníkov proti komunizmu a ochrancov národných slobôd. Vlády v Poľsku aj Maďarsku narušujú nezávislosť súdov a médií. Aktivisti za ľudské práva tak varujú pred ohrozením demokracie v krajinách, ktoré si po roku 1989 prešli demokratickou transformáciou.
Civilizačná a masová samovražda
Podľa niektorých analytikov pomáha extrémistickým skupinám Rusko v snahe destabilizovať západnú liberálnu demokraciu. Hoci pre podobné tvrdenia konkrétne dôkazy neexistujú, je jasné, že nárast radikálnych skupín donútil konzervatívne strany posunúť sa doprava a získať tak viac hlasov.
To je aj prípad Maďarska, kde premiér Viktor Orbán a jeho strán Fidesz, ktorá je favoritom tohtoročných aprílových volieb, získava voliča hlasnou protiimigračnou kampaňou. Šéf maďarskej vlády pritom postavil sám seba do úlohy záchrancu kresťanskej Európy, ktorá čelí nájazdu moslimských a afrických hôrd, a trvá na tom, že Maďari nechcú, aby sa ich „tradície a národná kultúra miešala s ostatnými“.
V roku 2015 nechal V. Orbán postaviť okolo maďarských hraníc ostnatý drôt, aby tak zabránil vstupu migrantov do krajiny. Západ podľa neho bude kvôli pokračujúcej migrácii čeliť civilizačnej a rasovej samovražde.
V. Orbán je tiež posadnutý americkým miliardárom maďarského pôvodu Georgeom Sorosom, ktorý je podľa premiéra hlavným obhajcom nekontrolovateľnej migrácie do Európy. Investigatívny spravodajský web atlatszo.hu uviedol, že maďarská vláda minula v roku 2017 48,5 milióna dolárov na reklamnú kampaň proti G. Sorosovi.
Biela Európa, čistá krv
Nárast xenofóbnej rétoriky zaznamenalo aj Poľsko. Keď počas novembrového pochodu nacionalistov pri príležitosti Dňa nezávislosti niesli niektorí z účastníkov transparenty s nápismi „Biela Európa“ a „Čistá krv“, označilo to poľské ministerstvo vnútra za krásny pohľad.
Za najväčšiu súdnu frašku v Európe potom jeden z poľských činiteľov označil Norimberské procesy s nacistickými vodcami. Podľa neho práve počas tribunálu v Norimbergu vzniklo „náboženstvo holokaustu“.
Nacionalisti napriek tomu trvajú na tom, že ich hnutie nepropaguje nenávisť. Tvrdia, že iba bránia svoju národnú suverenitu a kresťanský spôsob života pred globalizáciou a prílivom neprispôsobivých imigrantov.
Drzí humanoidi
Nárast nacionalizmu je zjavný aj na Balkáne, predovšetkým v Srbsku a Chorvátsku. Chorvátsko sa plynulo presúva k pravici od svojho vstupu do EÚ v roku 2013. Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová počas svojej nedávnej návštevy v Argentíne poďakovala krajine za to, že po vojne poskytla útočisko pre príslušníkov chorvátskeho ultranacionalistického fašistického ustašovského režimu, počas ktorého vo vojnových táboroch zomreli desiatky tisíc Židov, Srbov, Rómov a Chorvátov.
V Bulharsku je súčasťou vládnej koalície nacionalistická aliancia Jednotní vlastenci, ktorej členovia používali nacistické pozdravy. Podpredseda vlády Valeri Simeonov predtým označil Rómov za „drzých humanoidov“, ktorých ženy majú inštinkty pouličných súk.
Podľa historika T. Junese však aj napriek tomu, že zločinov z nenávisti v Bulharsku pribúda, nevyvolávajú na Západe príliš veľký záujem. Dôvodom je, že Sofia nejde proti západnému konsenzu tak, ako to robí Poľsko a Maďarsko, tvrdí odborník.