Väčšina obyvateľov v 36 členských štátoch OECD patrí k strednej triede, ktorú organizácia definuje ako domácnosti s príjmom medzi 75 až 200 percent tzv. národného mediánu. Toto číslo sa však pomaly znižuje, a to zo 64 percent v 80-tych rokoch minulého storočia na 61 percent v krajinách, ktorých údaje mala OECD k dispozícii.

Stredná trieda sa zmenšuje s každou nastupujúcou generáciou. Klesla už zo 68 percent pri silných populačných ročníkov narodených v rokoch 1942 až 1964, ktorí sa stali príslušníkmi strednej triedy, keď dovŕšili 20 rokov, až na 60 percent v prípade tzv. miléniálov narodených v rokoch 1983 až 2002.

OECD čiastočne pripisuje pokles strednej triedy jej prevažne stagnujúcim príjmom. Na ilustráciu, tzv. stredný príjem tejto skupiny za uplynulých 30 rokov rástol až o tretinu (33 percent) pomalšie ako priemerný príjem najbohatších 10 percent obyvateľov.

Náklady týchto domácností zároveň rástli oveľa rýchlejšie ako inflácia. Zvlášť niektoré z kľúčových výdavkov strednej triedy, ako sú náklady na bývanie, podľa OECD v ostatných dvoch desaťročiach stúpali trikrát rýchlejšie ako stredný príjem domácností. Stredná trieda zaplatila viac aj za vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.

Okrem toho ľudia, ktorí sú zamestnaní, v súčasnosti čelia čoraz väčšej neistote na pracovnom trhu. Riziko, že prídu o prácu, sa v uplynulých rokoch ešte zvýšilo v dôsledku nárastu automatizácie. Tá podľa OECD ohrozuje jedno zo šiestich pracovných miest strednej triedy.

Viac ako 20 percent domácností zo strednej triedy pritom minie viac, než zarobí, čo znamená, že sa stále viac zadlžujú, aby financovali svoj životný štýl. Stredná trieda v súčasnosti pôsobí ako loď v nepokojných vodách. Vlády musia preto načúvať obavám ľudí a chrániť a podporovať životnú úroveň strednej triedy, skonštatoval šéf OECD Ángel Gurría vo svojom vyhlásení.

OECD na zlepšenie situácie strednej triedy odporučila investície do vzdelávania, aby sa zvýšil potenciál jej príjmov. Navrhla tiež presun daňového zaťaženia z príjmu z pracovnej činnosti na príjem z kapitálu a kapitálových ziskov, majetku a dedičstva, pričom zároveň odporúča progresívnejšie zdaňovanie príjmov.