Od 80. rokov minulého storočia sa šíri fenomén prehlbovania priepasti medzi bohatými a chudobnými. V poslednom desaťročí sa obavy z príjmovej nerovnosti dramaticky zvýšili, a to aj napriek tomu, že väčšina ukazovateľov nerovnosti vykazuje stagnáciu alebo dokonca mierny pokles, uvádza Financial Times (FT).
Meraním nerovnosti sa rozumie rozptyl medzi najvyššími a najnižšími príjmami. Giniho koeficient, ktorý hodnotí spravodlivé rozdeľovanie príjmov, je za posledné dve desaťročia stabilný alebo klesá vo Veľkej Británii, USA a vo väčšine Európy. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou v Európskej únii. Najnovšie údaje z roku 2023 ukazujú Giniho koeficient na úrovni 21,6, čo je najnižšia hodnota v celej EÚ; priemer dosahuje 29,6.
Najbohatší sveta prekonali HDP mnohých krajín. Prvých 500 prekročilo hranicu 10 biliónov
Priemerná hodnota tohto ukazovateľa u nás je od roku 2015 na úrovni 22,3, čo svedčí o dlhodobej stabilite. „V praxi však vidíme, že tieto čísla často kontrastujú s tým, ako situáciu vnímajú bežní ľudia, najmä príslušníci strednej triedy,“ uvádza finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Stredná trieda sa podľa neho ocitla v tzv. „sendviči“, cíti tlak zhora aj zdola. „Pri našej práci sa často stretávame s klientmi, ktorí zarábajú solídne platy, no napriek tomu pociťujú frustráciu z vlastnej finančnej situácie.“
Tlak zhora vzniká najmä kvôli rastúcej majetkovej priepasti, pokračuje odborník. „Kým bohatšie vrstvy v posledných rokoch výrazne profitovali z portfólia investícií – od akcií cez private equity až po komerčné nehnuteľnosti – stredná trieda často končí s jediným významným majetkom: vlastným bývaním. Z našich skúseností vyplýva, že len približne 20 percent príslušníkov strednej triedy na Slovensku aktívne investuje do kapitálových trhov. Ostatní buď zatiaľ nevedia ako, alebo sa boja rizika“.
Starnutie populácie je ako rútiaci sa vlak, čo núti investorov meniť overené pravidlá
Jedna z teórií pocitu príjmovej nerovnosti podľa FT tvrdí, že ľudia v skutočnosti reagujú na spomalenie hospodárskeho rastu. Ďalším faktorom je, že nerovnosť medzi vrstvami obyvateľstva sa mení rozdielnym spôsobom. Stredná trieda sa tak ocitá v zložitej situácii. Pri pohľade nahor vidí, že bohatí sa vzďaľujú, pri pohľade nadol zasa sleduje, ako chudobní rýchlo znižujú odstup.
M. Búlik vysvetľuje, že tlak zdola je spôsobený rôznymi sociálnymi politikami a rastom minimálnej mzdy. Hoci tieto opatrenia sú potrebné z hľadiska sociálnej súdržnosti, vytvárajú u strednej triedy pocit, že ich náskok sa zmenšuje, poznamenal. Spomenul prípady, kde manuálne pracujúci (napríklad inštalatéri, vodári či elektrikári) zarábali o 20 až 30 percent viac ako zamestnanci s vysokou školou a administratívnou prácou v korporácii.
Zaujímavým fenoménom je podľa neho aj tzv. „Instagram efekt“ na finančné správanie. „Sociálne siete vytvárajú ilúziu, že určitý životný štýl je normou pre strednú triedu. Výsledkom je, že mnohí sa snažia udržať zdanie prosperity aj za cenu nerozumného míňania či dokonca zadlžovania. Vidíme to v praxi – bežná slovenská domácnosť zo strednej triedy má dnes hypotéku, lízing na auto a či dokonca niekoľko spotrebných úverov“.