Približne štvrtina vody v distribučných sieťach sa stráca pre technické poruchy a neefektívny systém. Medián hodnôt meraných v európskych krajinách sa pohybuje na úrovni 24 percent. Slovensko nevychádza z európskeho porovnania dobre. Straty vody na jeho území podľa najnovších dát predstavujú 26,6 percenta celkovej spotreby, uvádza európska federácia EurEau, ktorá sleduje stav vodárenskej infraštruktúry v členských štátoch Únie.
Následkom sú nielen environmentálne, ale aj ekonomické dopady. „Veľká časť vodárenskej infraštruktúry na Slovensku je nadmerne dimenzovaná a nezodpovedá aktuálnej situácii, teda postupnému poklesu spotreby vody. Pred tridsiatimi rokmi dosahovala priemerná denná spotreba asi 200 litrov na osobu, teraz je to okolo 80 litrov,“ uviedol Ivan Ďurica zo spoločnosti Enbra, ktorá sa venuje technickému zariadeniu budov.
„Pre poruchy často dochádza k nekontrolovateľným únikom pod povrchom. Iné netesnosti sú priamo v budovách. Napríklad chyby v napúšťacích armatúrach splachovacích zariadení, ochranných ventilov v kotloch alebo zanedbanie obsluhy a ponechanie otvorených vodovodných batérií,“ spresnil Ďurica.
Najnovšie technológie sledovania spotreby využívajú inteligentné senzory a zariadenia, ktoré umožňujú v reálnom čase detegovať netesnosti a neefektívne využitie vody. Nadmerné straty odhaľuje kombinácia niekoľkých metód analýzy dát, napríklad výpočtom kĺzavých priemerov alebo kontrolou prietoku pomocou medzných hodnôt.
Moderné systémy podľa neho postupne nahrádzajú vizuálne odpočty vodomerov, ktoré sú nielen časovo náročné, ale aj náchylné na chyby. Odpadá tak potreba osobných kontrol a znižuje sa riziko chybného merania.
„Ak má obec, firma či akýkoľvek priemyselný podnik presné dáta o spotrebe, môže optimalizovať procesy, znížiť prevádzkové náklady a predĺžiť životnosť vodovodnej infraštruktúry,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
