Nemecký kancelár Olaf Scholz Nemcom sľúbil priamu politiku bez nezmyslov. No zmätenosť a zahmlievanie v jeho vyjadreniach začali často prevažovať, odkedy sa nemecký kancelár snaží predať svoj prístup k vojne na Ukrajine, píše portál Politico.
Scholzomat
Zo Scholzových rôznych vyhlásení, odôvodnení a obhajob sa mnohí škrabali na hlave. Dokonca aj vtedy, keď oznámil historickú vojenskú zmenu pre Nemecko, tak čelil kritike – často preto, akým spôsobom túto dejinnú zmenu prezentoval.
Niekedy sú problémom Scholzove záhadné vety, objasňuje Politico, pričom dodáva, že kancelár si už dávno vyslúžil prezývku „Scholzomat“ pre svoj mechanický a strohý spôsob vyjadrovania.
Inokedy ho zas prichytili pri tom, ako sľubuje nad rámec možností či mení svoj príbeh. Scholz sa podľa Politica viackrát zavádzajúco vyjadril o nemeckej pomoci Ukrajine, pričom udal viacero dôvodov, pokiaľ ide o to, prečo ešte nenavštívil Kyjev, či menil časové osy pre dodávky dôležitých zbraní.
Nedávno prekvapil svojim trúfalým – no nepravdivým – výrokom o tom, že „nikto“ nedodal na Ukrajinu pomoc v podobnej škále, ako to urobilo práve Nemecko.
Nechce opakovať chyby
Ľudia, ktorí vedia, ako Scholz premýšľa, tvrdia, že kancelár sa iba snaží vyhnúť rétorike eskalovania. Pripomínajú, že Scholz si je vedomý toho, že jeho štýl komunikovania si nie vždy vyslúži potlesk, no je ochotný kritiku vydržať, ak by to znamenalo, že veci budú viac v rovnováhe. Sám Scholz povedal novinárom, že nechce opakovať chyby Viliama II., nemeckého cisára, ktorý prispel k vstupu Európy do prvej svetovej vojny.
„Nejasné vyjadrenia Olafovi Scholzovi nechávajú priestor na manévrovanie interne, no externe zanecháva dojem neurčitej politiky a slabého vodcovstva,“ vysvetľuje Frank Brettschneider, odborník na komunikáciu z Univerzity v Hohenheime.
Konkurencia vo vláde
Scholzov štýl komunikovania sa výrazne odlišuje od štýlu ostatných vysokopostavených členov jeho vlády, ktorí našli účinnejšie spôsoby, ako sa spojiť s verejnosťou.
Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister hospodárstva Robert Habeck, obaja sú členmi strany Zelení, si získali pozornosť pre svoje prejavy empatie a tým, ako verejne bojujú s rozhodnutiami, ktorým čelia počas ruskej vojny na Ukrajine.
Hovorili o potrebe posilnenia neruských zdrojov zemného plynu a o tom, ako to hrá do karát strane, ktorá bola založená na myšlienke zbavenia sa závislosti od fosílnych palív. V otázke posielania tankov na Ukrajinu dokonca predbehli Scholza, konštatuje Politico.
„Baerbocková pracuje s jasnými odkazmi,“ zhodnotil Brettschneider, pričom dodal, že Habeck zas trafí klinec po hlavičke.
Pomoc Ukrajine
Scholzovi kritici tvrdia, že kancelár poskytuje vyhýbavé odpovede najčastejšie vtedy, keď sa iba jednoducho snaží vyhnúť tomu, aby musel urobiť rozhodnutie.
Poukazujú na jeho váhanie v otázke prečo Nemecko nemohlo poslať na Ukrajinu bojové tanky Leopard. Scholz sa najprv vyjadril, že by bolo príliš náročné naučiť ukrajinských vojakov s nimi narábať, no neskôr toto tvrdenie vzal späť. Zaprisahal sa, že nemecké tanky dodá do krajín NATO, akými sú Česko a Grécko, ktoré by následne dodali svoje staršie obrnené vozidlá na Ukrajinu.
No podľa kritikov je táto výmena komplikovaná a jej vykonanie zaberie príliš veľa času. Argumentujú, že ide o ďalšiu Scholzovú výhovorku, aby priamo nemusel poslať bojové tanky na Ukrajinu.
Návšteva Kyjeva
Podobný vzorec bolo možné pozorovať, keď Scholz odmietal navštíviť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Kyjeve. Nemecký kancelár sa najprv vyjadril, že návštevu nemôže absolvovať, pretože nemecký prezident Frank-Walter Steinmeir v Kyjeve nebol vítaný. No keď Zelenskyj a Steinmeier veci urovnali, Scholz prišiel s novým dôvodom pre svoju neúčasť – zúčastní sa iba, ak sa budú prerokovávať „veľmi konkrétne veci“.
Doma sa mu za toto odôvodnenie vysmiali, informuje Politico. Scholzovi muselo dôjsť, že ak bude naďalej odmietať návštevu Kyjeva, tak to bude politicky neudržateľné. Preto údajne plánuje tento mesiac vycestovať na Ukrajinu spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim.