Po tom, ako hnutie Sme rodina predstavilo svoj návrh na dôchodkovú reformu, strana Sloboda a Solidarita prišla s vlastným návrhom. Ten strana predložila na septembrovú schôdzu a prekvapila poslanca a člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Miloša Svrčeka (Sme rodina).
„Ja si myslím, že je to taký postup, taká stratégia zo strany SaS-ky, že by nás chceli zatiahnuť do sporu medzi nimi a OĽaNO,“ uviedol M. Svrček v relácii Karty na stôl s tým, že podávanie takéhoto návrhu považuje za „kopanec do koalície.“
Požiadavku Richarda Sulíka, ktorú komunikoval ministrovi financií Igorovi Matovičovi cez správy minulý rok o tom, aby Matovič vyprevadil hnutie Sme rodina z koalície, poslanec nevníma nijak prekvapujúco. „Bola to úplne iná situácia, riešili sa tam otázky paragrafu 363 a generálneho prokurátora,“ vysvetlil. Vzťahy v koalícii medzi stranami však zrejme nie sú úplne ideálne. Poslanec potvrdil, že koaliční partneri nekomunikujú na aktívnej báze.
Nekonečné hádky
Na neustále konflikty v koalícii poukázal opozičný poslanec Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Slováci podľa jeho názoru čakajú riešenie podstatnejších problémov, než aké sú hádky medzi politikmi.
„Čo ľudí naozaj trápi, je extrémne a historické zdražovanie. Máme tu skupiny ľudí, ktoré od vlády nedostali žiadnu pomoc. Či už spomeniem dôchodcov, alebo pracujúcich, ktorí nemajú deti, a ktorí čakajú, ako im vláda pomôže,“ povedal s tým že na Slovensku podľa neho hrozia dokonca sociálne nepokoje. Jediným riešením sú tak predčasné voľby.
S tým, že vláda vôbec nič neurobila, však Svrček nesúhlasí. Cestou k zmene síce sú predčasné voľby, tie by sa pre zákonné lehoty mohli podľa jeho slov konať až na budúci rok. „Do toho obdobia potrebujeme stabilnú vládu. Práve preto tlačíme na to, aby ego išlo bokom. Ego pána Sulíka a ego pána Matoviča,“ konštatoval poslanec.
O tom, prečo by mal šéf strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík zaujať sebareflexiu a čo si myslia poslanci o paragrafe 363 sa dozviete v relácii Karty a stôl.
Ďalšie dôležité správy
Karty na stôl: Štát vníma samosprávy ako nechcené subjekty, problémom je aj komunikácia
