Slovenskí rušňovodiči dnes popoludní uskutočnili hodinový štrajk proti úsporným opatreniam a prepúšťaniu na železnici. Doprava napriek tomu úplne paralyzovaná nebola, podľa údajov správcu železničnej infraštruktúry ŽSR sa na štrajku zúčastnili strojvodcovia z približne 40 až 50 percent vlakov osobnej dopravy. Od protestu už skôr odstúpili dispečeri a výpravcovia. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) varoval, že železničné spoločnosti si môžu vymáhať škody.

„Najhoršia situácia bola na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno, kde sa do štrajku zapojili všetky vlaky. Štrajk sa najmenej dotkol železničnej stanice v Košiciach, kde v dôsledku štrajku nebol zmeškaný ani jeden vlak,“ uviedli ŽSR. Celkovo sa podľa ŽSR zapojilo do štrajku 92 vlakov osobnej dopravy a 30 nákladných vlakov. V diaľkovej doprave štrajk zasiahol len štyri spoje. Osobný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) tvrdil, že čísla boli ešte nižšie – 40 vlakov regionálneho charakteru a dva diaľkové vlaky, čo by predstavovalo asi pätinu vlakov.

Prerušenie dopravy bolo naplánované medzi 14:50 a 15:50. Železnice v priebehu protestu nezaznamenali žiadne komplikácie z hľadiska bezpečnosti vlakovej dopravy. Strojvodcovia vopred sľúbili, že súpravy počas štrajku odstavia na staniciach.

„Myslím, že to malo svoj efekt. Určite to nebude národný šport, ak ale bude treba, akciu zopakujeme,“ povedal ČTK šéf Federácie strojvodcov Milan Hošták. Vedenie ZSSK sa snažilo štrajku zabrániť napríklad nasadením inštruktorov, ktorí za bežných podmienok len dozerajú na prácu strojvodcov.

Odborárom sa nepáčia opatrenia na ozdravenie troch zadlžených železničných firiem, ktoré vláda schválila v marci. Plán počíta okrem iného s tým, že štátne ŽSR, ZSSK a nákladný dopravca Cargo do roku 2014 spolu prepustia zhruba 5000 z celkového počtu 31 500 pracovníkov na železnici. ZSSK v rámci úspor tento mesiac zrušila alebo obmedzila viac než 300 vlakov hlavne v regionálnej doprave, čo znamená pokles výkonov asi o tri percentá.

Železničné spoločnosti budú podľa J. Figeľa hodnotiť dopady štrajku a očakávať náhradu škody. "Mám len informácie z jednotlivých spoločností, samozrejme, štrajk má svoje dopady aj priamo na cestujúcich, aj priamo na hospodárske výsledky, aj na dôveryhodnosť poskytovaných služieb," povedal minister na dnešnom brífingu.

Nevylúčil, že by spoločnosti mohli vymáhať vzniknuté škody priamo od zamestnancov, ktorí sa na štrajku zúčastnili. "Zákonným spôsobom," reagoval na otázku, ako by to bolo možné. Strojvodcovia podľa ministra neštrajkovali v súlade s legislatívnymi pravidlami. "Zákon o kolektívnom vyjednávaní určuje pravidlá, na základe ktorých možno vyvolať štrajk a vstúpiť do neho, tento postup tu nie je naplnený," tvrdil.

Naposledy sa slovenským železničiarom podarilo paralyzovať vlakovú dopravu na Slovensku pred ôsmimi rokmi. Niekoľko dní trvajúci protest proti úsporám vtedy zastavilo až predbežné opatrenie súdu.

Pravidlá štrajkov zamestnancov na Slovensku komplikujú chýbajúce zákony. Ústava síce právo na štrajk s výnimkou vybraných profesií zaručuje, jeho priebeh je však v zákone podrobnejšie upravený len v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním.

Ilustračné foto na titulke - Milan Illík