Dôsledky na stav krajiny sú pritom devastačné. Európska komisia odhaduje, že na Slovensku sa v šedej ekonomike ročne premelie 15 % hrubého domáceho produktu. 66 % tunajších podnikateľov sa vyjadrilo, že korupcia predstavuje najvážnejší problém pre ich podnikanie. Redaktori Trendu prednedávnom vypočítali, že napríklad v prípade realít predstavuje „daň za korupciu“ asi 2 % z ich ceny. Niet sa potom prečo čudovať, že v súvislosti so Slovenskom sú zahraniční investori veľmi obozretní.
Korupcia na slovenský spôsob
Liekov na korupčnú horúčku sme skúšali už niekoľko, hoci, povedzme si to otvorene, zopárkrát išlo len o legislatívne placebo. Trestný zákon účinný od roku 2006 rozlišuje 2 samostatne definované druhy korupcie. Prvým je úplatok dávaný v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Druhým, ak je cieľom uplácania porušenie povinností vyplývajúcim zo zamestnania, povolania, postavenia a funkcie. V najhoršom prípade si môže vinník odsedieť až 12 rokov. Z oficiálnych štatistík slovenských úradov dnes nie je jasné, koľko ľudí bolo za trestný čin dávania alebo brania úplatku podľa novej legislatívy odsúdených.
Poučenia z aplikácie zákona sú ale predsalen dve. Vo svetle zmienených prieskumov je zrejmé, že ani hrozba tvrdého trestu neodrádza od využívania korupčných praktík. Druhé pozorovanie je z advokátskej praxe. Súčasná formulácia skutkovej podstaty trestného činu vždy vyžaduje, aby v súdnom konaní bola preukázaná súvislosť medzi dávaním alebo braním úplatku a obstarávaním veci všeobecného záujmu, alebo plnením povinností. Bežný je prípad, keď sa úplatný úradník vyhovorí, že „dar“ dostal nie z titulu výkonu svojej funkcie v konkrétnej záležitosti, ale preto, že sa s uplácajúcim poznajú zo školských lavíc alebo ich manželky sú kamarátky. Ak sa v trestnom konaní nepodarí preukázať priamy súvis medzi prijatím úplatku a konkrétnym konaním úradníka, je dosť možné, že sa sťahovaniu do zamrežovanej 3 + 1-tky vyhne.
Znamená to, že dobre plánovaná korupcia je na Slovensku beztrestná - nedá sa nikdy priradiť ku konkrétnemu konaniu osoby prijímajúcej úplatok. V „malých“ slovenských pomeroch, kde sa často hovorí, že „každý je s každým kamarát“ sa tak zásadná časť korupčného správania dostáva mimo trestný rámec, čo vyhovuje „prikrmovačom“ - ľuďom, ktorí na „známostiach“ postavili svoju existenciu.
Achtung, Achtung!
Pri spätnom pohľade na nie až tak dávne politické dejiny Rakúska sa nezdá, že práve táto krajina by nám mohla byť v boji proti korupcii vzorom. Opak je však pravdou. Rakúska legislatíva v reakcii na škandály a prerastanie biznisu a politiky pozná od roku 2008 trestný čin „prikrmovania“ (nemecky Anfüttern). Zjednodušene ide o prijímanie alebo dávanie akéhokoľvek daru verejným činiteľom alebo osobám, ktoré pôsobia vo verejných podnikoch v hodnote 100 a viac eur (táto hranica je stanovená súdnou praxou). Na rozdiel od Slovenska je pri tom úplne jedno, či v tejto súvislosti príjemca daru urobil niečo, čo by bez úplatku nespravil. Cieľom je odstrániť možnosť vytvárania „pozitívnej atmosféry“ medzi funkcionárom a „prikrmovačom“. Už samotné dávanie alebo prijatie daru bez ohľadu na súvislosti je teda „prikrmovaním“, za ktoré hrozia maximálne dva roky väzenia. Cieľom nie je zavrieť odsúdeného na dlhé roky do chládku, ale zabrániť mu v páchaní opakovaní trestnej činnosti tým, že bude zbavený funkcie a vystavený „na hanbu“ celej spoločnosti. Skúsenosti so zavedením „prikrmovania“ ako trestného činu sú zatiaľ pozitívne, čo Rakúšanov viedlo k rozšíreniu tohto inštitútu koncom minulého roku. Anti-korupčná politika Rakúska si vyslúžila aj pochvalu Európskej komisie. V správe z februára tohto roka poznamenala, že za pozitívnymi výsledkami krajiny v boji s korupciou je najmä odstrašujúci efekt úspešne dotiahnutých súdnych konaní. V roku 2011 bolo odsúdených 90 a o rok neskôr 78 osôb, ktoré zastávali verejné funkcie.
Aspoň zabrániť recidíve
Trestný čin „prikrmovania” sa po novom v Rakúsku týka aj poslancov. Jeho dosah je však oveľa širší. Nastavenie rakúskej legislatívy pomohlo zvýšiť citlivosť ľudí na vnímanie korupcie. To je pre Slovensko, kde sa podľa Eurobarometra 40 % ľudí denne stretáva s korupčným správaním, zaujímavá inšpirácia. Pozoruhodné sú aj vedľajšie efekty. Súkromné firmy samé začali na základe zavedenia „prikrmovania“ prijímať interné protikorupčné smernice. Rovnako tak ďalšie inštitúcie a samosprávy. Nová legislatíva súčasne vyriešila reguláciu lobingu.
Rakúska právna úprava by mala byť pre nás inšpiráciou vzhľadom na to, že na Slovensku v sieti korupčných trestných činov zatiaľ uviaznu iba osoby, ktoré plánovanie korupcie nezvládli. Skúsenosti so širšou definíciou toho, čo už je, a čo nie je uplácanie, ale vnášajú do slovenského prípadu nové svetlo. Svoj trest za flagrantný prístup k šedým praktikám si tak či onak ešte odpykáme. Redefinícia legislatívy by nám však mohla pomôcť, aby sa zo Slovenska nestal notorický recidivista.
Radovan Pala a Tomáš Korman, TaylorWessing e|n|w|c
Spoločnosť je členom Združenia pre rozvoj investícií (ISA)
Článok uverejnený v rámci komerčnej spolupráce.
ISA reprezentuje skupinu renomovaných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky poskytujúcich služby pre zahraničných investorov. Združenie pracuje pre potreby SARIO a jeho marketingové a projektové činnosti doma i v zahraničí. Zduženie priamo a prostredníctvom svojich partnerov poskytuje finančnú a organizačnú podporu pre prezentáciu investícií a ich benefitov pre rozvoj Slovenska a jeho regiónov.
