Členské štáty NATO sa zhodli, že Severoatlantická aliancia bude hrať väčšiu úlohu v koordinácii dodávok zbraní pre Ukrajinu, ktoré sa už tretí rok bránia ozbrojenej ruskej agresii. Po skončení rokovaní ministrov obrany aliančných krajín v Bruseli to v piatok uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg s tým, že aliancia sa tým nestáva stranou konfliktu. NATO len podporuje Ukrajinu pri presadzovaní jej práva na sebaobranu, dodal Stoltenberg. Podpora Ukrajiny bude podľa neho riadená z koordinačného centra v nemeckom Wiesbadene.
Až doteraz sa koordináciou pomoci zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu vedená Američanmi a združujúca asi päť desiatok krajín podporujúcich Kyjev zbraňami a muníciou. Teraz však existujú obavy, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump. Ten totiž nemusí byť podpore pre Ukrajinu naklonený, poznamenali svetové tlačové agentúry.
„NATO bude dohliadať na výcvik ukrajinskej armády, bude mať prehľad o dodávkach pomoci a ďalšieho vybavenia,“ opísal Stoltenberg, čo sa zmení, keď bude mať koordináciu na starosti Severoatlantická aliancia. Pôjde podľa neho o oveľa predvídateľnejšiu a robustnejšiu pomoc, ako v krátkodobom, tak aj v dlhodobom horizonte. „Rusko musí pochopiť, že musí zastaviť agresiu na Ukrajine. Čím skôr to prezident (Vladimir) Putin pochopí, tým skôr bude na Ukrajine mier,“ dodal.
„Nie je to Ukrajina, kto má stiahnuť vojakov z ukrajinského územia, ale Rusko, ktoré má stiahnuť vojakov z okupovaného ukrajinského územia,“ reagoval pred novinármi Stoltenberg na Putinove slová o tom, že ukrajinské stiahnutie z východu Ukrajiny je pre Kremeľ podmienkou pre začatie rozhovorov s Kyjevom. Podľa šéfa NATO je na návrhu vidieť, že nie je predložený v dobrej viere. „Ukazuje sa, že očakávajú, že sa Ukrajina vzdá časti svojho územia. Nie je to mierový návrh, je to návrh na ďalšiu agresiu a okupáciu,“ dodal Stoltenberg.
Ministri obrany sa v piatpk v Bruseli zaoberali aj nedávnymi ruskými nepriateľskými aktivitami v krajinách NATO. Ide najmä o sabotáže, podpaľačské či kybernetické útoky, šírenie dezinformácií či využívanie migrácie na vydieranie európskych krajín. Podľa Stoltenberga sa spojenci zhodli, že budú reagovať na ruské provokácie. Predovšetkým je potrebné posilniť výmenu spravodajských informácií, ochranu kritickej infraštruktúry a obmedziť pohyb ruských spravodajcov.
Ďalšie dôležité správy
