Severoatlantická aliancia by mohla rozhodnúť o prijatí Švédska a Fínska do svojich radov až po summite v Madride, ktorý sa bude konať na konci júna. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes v Helsinkách povedal, že vrcholné stretnutie nikdy nebolo konečným termínom pre rozhodnutie o rozšírení aliancie.
Obavy Turecka, ktoré sa opakovane postavilo proti vstupu oboch severských krajín do aliancie, sú podľa Stoltenberga legitímne a je nutné ich brať vážne, informovala agentúra Reuters.
Rokovanie u fínskeho prezidenta
Stoltenberga dnes v Helsinkách prijal fínsky prezident Sauli Niinistö, v ktorého letnej rezidencii za účasti generálneho tajomníka začnú rokovania o fínskej bezpečnostnej politike.
Švédsko a Fínsko si podali prihlášku do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú na konci februára nariadil ruský prezident Vladimír Putin. So vstupom nových krajín musia aktuálni členovia súhlasiť jednomyseľne. Niekoľko krajín NATO vrátane Česka sľúbilo obom severoeurópskym krajinám podporu pri rozhovoroch o prijatí.
Proti rozšíreniu sa však postavil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého Fínsko a Švédsko podporujú skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické. Ide napríklad o Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Ankara žiada, aby švédske a fínske úrady zastavili financovanie týchto organizácií na svojom území a aby zrušili obmedzenia vývozu zbraní do Turecka.
Šéf NATO: Turecké námietky treba brať vážne
Stoltenberg dnes povedal, že turecké námietky sú legitímne a treba ich brať vážne. Podľa neho je Turecko krajinou NATO, ktoré zažilo na svojom území najväčší počet teroristických útokov.
Podľa médií sa diplomati budú snažiť nájsť riešenie ohľadom rozšírenia NATO do summitu Severoatlantickej aliancie, ktoré sa uskutoční 29. a 30. júna v Madride. Stoltenberg dnes ale zdôraznil, že summit nikdy nebol braný ako konečný termín na schválenie žiadostí o členstvo.
O rozšírení aliancie bude Stoltenberg v pondelok rokovať aj vo Švédsku.
Ďalšie dôležité správy
