Na rozdiel od ostatných prijímateľov pomoci sa rýchlo spamätalo, po troch rokoch zo záchranného fondu vystúpilo. Odvtedy sa opäť stalo ekonomickým tigrom a v rokoch 2014 a 2015 bolo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou Európskej únie. Dáta tamojšieho štatistického úradu za štvrtý kvartál posledného roka ukázali medziročný rast až o 9,2 percenta (HDP Slovenska si polepšilo o štyri).

Po krízových rokoch sa tak postupne Írsko opäť vracia na cestu rýchleho ekonomického rastu.

Zlepšujúca sa hospodárska situácia prichádza ruka v ruke aj s klesajúcou mierou nezamestnanosti z úrovne viac ako pätnástich percent na prelome rokov 2011 a 2012 na približne deväť percent koncom roka 2015. S rovnakým trendom vo výhľade na najbližšie roky – v 2017 Európska komisia očakáva mieru nezamestnanosti na úrovni 7,8 percenta.

Podobne sa vyvíja aj celkové zadlženie v pomere ku HDP (v roku 2017 má byť na úrovni 91,5 percenta) a deficit verejných financií, ktorý od roku 2015 a podľa plánu ani v nasledujúcich rokoch neprekročí hranicu troch percent.

Čomu Írsko vďačí sa svoj ekonomický úspech? Dlhodobý ekonomický vývoj krajiny naznačuje, že reformy spojené s prijatím finančnej pomoci od takzvanej Trojky (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) nie sú dostatočným vysvetlením.

Zrod ekonomického tigra

Počiatky silného ekonomického rastu v Írsku siahajú podľa analýzy ekonóma Seana Dorgana do sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď krajina vstúpila do Európskej únie. Z fondov EÚ v priebehu rokov tamojšia ekonomika prijala viac ako 17 miliárd eur, ktoré boli využité hlavne na budovanie infraštruktúry a na investície do vzdelania a ľudského kapitálu.

Vtedy ešte lacná pracovná sila spoločne s vysokou kvalifikáciou a nízkym daňovým zaťažením firiem lákala zahraničných investorov. Vláda tento prílev podporovala a založila nezávislý Úrad priemyselného rozvoja (IDA; Industrial Development Authority. S. Dorgan bol rokoch 1999 až 2007 jeho riaditeľom), ktorého cieľom je podpora priamych zahraničných investícií v Írsku a ekonomický rast.

IDA v investovaní podporoval najmä firmy z najdôležitejších odvetví závislých od vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ako napríklad farmaceutický a technický priemysel. V priebehu rokov sa vďaka týmto faktorom z Írska stalo medzinárodné technologické centrum. V Dubline má svoje európske sídlo väčšina amerických technologických firiem – od Googlu cez Facebook až po Microsoft.

Okrem toho v meste vzniklo aj International Financial Services Centre, združujúce jedny z najdôležitejších medzinárodných finančných inštitúcií. „IFSC bolo založené v roku 1987 v rámci legislatívy zameranej na podporu aktivít a zamestnanosti v írskej ekonomike. Vláda identifikovala potenciál rastu služieb medzinárodného finančného sektora a videla kapacitu Írska v budovaní tohto priemyslu,“ uvádza IFSC na svojom webe.

Tieto skutočnosti pomohli aj demografických ukazovateľom. V povojnovom období krajina s (vtedy) približne tromi miliónmi obyvateľov zažívala obrovský odliv ľudí – len v priebehu jednej dekády ich z Írska vtedy odišlo 400-tisíc.

Opätovný ekonomický rast, zvyšovanie platov a životnej úrovne tento trend obrátili, pričom tamojšia populácia rastie. Vďaka pôsobeniu stoviek medzinárodných spoločností zároveň láka aj ďalších ľudí, väčšinou vysoko kvalifikovaných, z ostatných kútov EÚ.

Nezdravý bankový sektor

Optimistická nálada sa rozplynula s krachom americkej banky Lehman Brothers a s príchodom ekonomickej krízy. Írsko bolo jednou z prvých krajín Európy, na ktorú doľahla recesia.

Spľasla hypotekárna bublina, spôsobená okrem iného aj nízkymi úrokovými sadzbami Európskej centrálnej banky. Dlžníci neboli schopní splácať svoje dlhy a bankový sektor, ktorý nebol dostatočne dobre kontrolovaný, sa dostal do problémov. Osudnou sa pre Írsko stala štátna záruka za šesť najväčších bánk – keď bolo tieto záruky v roku 2008 treba plniť, štát na to nemal peniaze.

Od Trojky si Írsko vyrokovalo pomoc v objeme 67,5 miliardy eur a podľa plánu ju bude splácať do roku 2042. Okrem pôžičiek z eurovalu dostala krajina pomoc aj od ECB, s ktorou si dohodla lacnejšie financovanie nákladov na záchranu banky Anglo Irish. Išlo o výmenu niekoľkoročných zmeniek banky za dlhodobé štátne dlhopisy.

Výmenou za medzinárodnú finančnú pomoc sa írska vláda zaviazala prijať mnohé reformy – celkovo šlo o takmer tristo opatrení. Zvýšila napríklad DPH (z 21 na 23 percent) a spotrebné dane, zaviedla daň z nehnuteľností. Reformovaný bol aj verejný sektor, prepúšťaní boli úradníci, zavedené bolo školné na vysokých školách, minimálna mzda bola zmrazená.

Íri konsolidačné opatrenia pocítili – nezamestnanosť vzrástla z menej ako piatich percent v roku 2007 až na 15 percent v roku 2012. Obmedzené boli aj sociálne dávky či prídavky na deti.

Zameraní na biznis

Daňové sadzby príjmov fyzických osôb sú síce relatívne vysoké (na úrovni 48 percent) a sadzba DPH je jednou z najvyšších v únii (šesť krajín ju má vyššiu), daňové sadzby právnických osôb, teda firiem, ostávajú jedny z najnižších – 12,5 percenta.

Írsko sa dlhodobo venuje opatreniam podpory podnikateľského prostredia, lákadlom pre mnohé nadnárodné spoločnosti sú práve aj nízke dane. Krajina sa pravidelne umiestňuje v prvej desiatke v Indexe ekonomickej slobody (v rámci Európy sú lepšie umiestnení len Švajčiari) a v prvej dvadsiatke krajín Doing Business od Svetovej banky.

Aj vďaka týmto opatreniam sa Írsku podarilo spamätať z krízy relatívne rýchlo. Ešte koncom roka 2013 Európska komisia očakávala rast tamojšieho HDP v roku 2014 na úrovni 1,7 percenta. V skutočnosti bol ale na úrovni 5,2 percenta a už vtedy sa Írsko stalo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou EÚ.

Prebudenie tigra

„Írska ekonomika dosiahla za posledné tri roky značný pokrok. Prijatím politicky náročných reformných opatrení, vrátane výrazných škrtov platov vo verejnom sektore a reštrukturalizácie bankového sektora, Írsko znovu dosiahlo fiškálne zdravie a stalo sa prvou krajinou opúšťajúcou záchranný program EÚ,“ znie hodnotenie Heritage Foundation pripravujúceho index ekonomickej slobody.

Je nesporné, že krajina reformy bankového a verejného sektora naozaj potrebovala. Viacerí ekonómovia ale pochybujú, že tieto opatrenia naozaj pomohli tak výraznému ekonomickému rastu. Medzi nich patrí aj Aidan Regan z School of Politics and International Relations a riaditeľ Dublinského európskeho inštitútu.

Argumentuje pritom aplikovaním nevhodnej metódy na posudzovanie konkurencieschopnosti, ktorú využíva Európska komisia. Na začiatku storočia v Írsku vďaka vysokým exportom a príchodu desiatok globálnych firiem výrazne narástli mzdy. Zvýšené náklady na prácu znamenajú vyššie ceny za produkty, tie prinášajú menší dopyt a teda zníženie exportov.

Na základe rovnakého systému teda zvýšenie konkurencieschopnosti závisí od úrovne miezd – ak sa znížia, zlacnejú produkty, vzrastie dopyt po nich a vďaka tomu exporty rastú. Model je aplikovateľný na tradičné priemyselné podniky, avšak v sektore služieb nemusí úplne platiť.

Motorom rastu írskej ekonomiky sú totiž odvetvia s vysokými a neelastickými mzdami, ako biotechnológie, farmaceutický priemysel, finančné služby či IT. A. Regan zároveň spomína dáta tamojšieho štatistického úradu, ktoré dokazujú rast platov a nákladov na pracovnú silu aj počas krízy, nie ich prepad (ten nastal vo verejnom sektore).

Írsku podľa A. Regana pomohli štrukturálne zmeny v ekonomike – tradičné priemyselné odvetvia ako napríklad výroba počítačov bola presunutá do lacnejších krajín. Avšak straty týchto pracovných pozícií kompenzoval nárast v odvetví služieb. Spomína pritom dôležitosť vládneho úradu IDA. „Keď sa Google usadil v Írsku, rýchlo ho nasledovali desiatky ďalších spoločností, pričom väčšina z nich naberá mnohojazyčnú pracovnú silu v krajinách EÚ.“

„Či sa to niekomu páči alebo nie, štátna stratégia vo formovaní ekonomického zotavenia v Írsku je výsledkom hlbokého vzťahu medzi verejným sektorom a veľkými zahraničnými a globálnymi technologickými firmami,“ píše A. Regan.

„Táto hlboko zakorenená úloha štátu na medzinárodných trhoch zvýrazňuje schopnosť Írska podporiť prechod na exportne orientovaný rast v medzinárodne obchodovaných službách. Viac ako úsporné opatrenia, znižovanie nákladov práce alebo makroekonomická stabilizácia.“