Rusko plne stojí pri Srbsku v spore so „samozvanou Kosovskou republikou" a trvá na tom, že práva Srbov musia byť garantované „rezolúciou" o tomto konflikte, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Spravodajský server server B92.net pripomenul, že napätie v Kosove eskalovalo po snahe úradov v metropole Priština prinútiť tamojších etnických Srbov akceptovať kosovské evidenčné čísla vozidiel a osobné doklady.
Sme s vami
„Stojíme pri Srboch žijúcich v Kosove. Sme presvedčení, že požiadavky prištinských úradov sú úplne neopodstatnené," povedal Peskov.
Moskva sa podľa neho domnieva, že západné krajiny, ktoré uznali nezávislosť Kosova, musia využiť všetok svoj vplyv, aby varovali kosovské úrady pred neuváženými krokmi, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii napätia.
Podľa Peskova je nateraz možné vyhnúť sa eskalácii, keďže sporné nariadenie sa odkladá o mesiac, a preto je veľmi dôležité prejaviť opatrnosť zo všetkých strán, pričom Moskva žiada, aby boli práva Srbov žijúcich v Kosove rešpektované.
„Podporujeme pokojnú, konštruktívnu pozíciu (Belehradu) v tomto kontexte, výzvy na mier a konštruktívne riešenia zo strany prezidenta Srbska," dodal podľa servera server B92.net Peskov.
Priština plán odložila
Portál Euractiv píše, že po množstve diskusií so zainteresovanými stranami z EÚ a USA v pondelňajších ranných hodinách Kosovo súhlasilo s odložením plánov, na základe ktorých by Srbi na severe krajiny museli požiadať o dokumenty priamo kosovské úrady.
Kosovská vláda premiéra Albina Kurtiho následne oznámila, že poskytne Srbom prechodné obdobie 60 dní na získanie kosovských evidenčných čísiel vozidiel - rok po tom, čo sa vzdala pokusov o ich zavedenie po podobných protestoch.
Nariadenie malo začať platiť v pondelok. Vedenie Kosova ale oznámilo, že začne platiť až 1. septembra, pretože „uskutočnilo kontakt a stretnutia s americkými a európskymi medzinárodnými aktérmi“.
Od 1. augusta mali občania Srbska, ktorí navštívia Kosovo, dostať na hraniciach aj ďalší doklad - povolenie na vstup. Podobné pravidlo uplatňujú srbské úrady na Kosovčanov, ktorí navštívia Srbsko.
„V nadväznosti na to sa kosovská vláda zaviazala odložiť implementáciu oboch rozhodnutí z 29. júna 2022 do 1. septembra 2022... od okamihu, keď budú odstránené všetky zátarasy a na všetkých cestách na severe Kosova bude nastolená úplná sloboda pohybu,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády.
Napätie
Približne 50-tisíc Srbov žijúcich na severe Kosova používa evidenčné čísla vozidiel a osobné dokumenty vydané srbskými úradmi, ktoré odmietajú uznať inštitúcie spadajúce pod Prištinu.
Etnickí Srbi v nedeľu večer zaparkovali kamióny naplnené štrkom a inú ťažkú techniku na cestách vedúcich k dvom hraničným priechodom - Jarinje a Brnjak - na území, kde väčšinu tvoria Srbi. Kosovská polícia informovala, že musí priechody uzavrieť. Stala sa aj terčom streľby a niekoľko etnických Albáncov hlásilo, že ich fyzicky napadli. V meste Mitrovica, kde žijú prevažne etnickí Srbi, boli počuť protivzdušné sirény viac ako tri hodiny.
KFOR v pohotovosti
Mierové sily v Kosove (KFOR) pod vedením NATO vo vyhlásení uviedli, že pozorne monitorujú situáciu a sú pripravené zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita - v súlade so svojím mandátom.
Kosovo a Srbsko sa už viac ako desať rokov zapájajú do dialógu pod vedením EÚ, ktorého cieľom je normalizácia vzťahov. Dosiahol sa však len malý pokrok a väčšina podpísaných dohôd sa nedočkala realizácie.
Brusel považuje uznanie Kosova zo strany Srbska za podmienku jeho vstupu Srbska do EÚ. Belehrad však trvá na tom, že Kosovo nikdy neuzná.
Slovensko neuznáva Kosovo
Nezávislosť Kosova, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, neuznávajú ani členské krajiny EÚ - Cyprus, Grécko, Rumunsko, Španielsko a Slovensko.