Na prijatie návrhu vyzval v parížskom Le Bourget zástupcov 196 krajín tiež francúzsky prezident Francois Hollande.
L. Fabius v emotívnom vystúpení predstavený text označil za ambiciózny a najlepší možný kompromis, ktorý odráža pozície vyjednávajúcich strán.
Dohoda je podľa neho dostatočne "diferencovaná, spravodlivá, vyvážená, dynamická aj právne záväzná". "Uznáva prvky klimatickej spravodlivosti a zohľadňuje rôznu zodpovednosť krajín," podotkol francúzsky minister.
Na pláne sú stretnutia po rokoch
Sto miliárd dolárov ročne, ktorými majú rozvinuté štáty po roku 2020 pomáhať rozvojovým krajinám, bude podľa neho považovaných za spodnú hranicu. Do desiatich rokov by mala byť dohodnutá nová, vyššia suma.
Udržanie miery otepľovania čo najbližšie k 1,5 stupňom Celzia na konci storočia umožní podľa Fabiusa výrazne znížiť riziká spojené s globálnym otepľovaním. "Znižovanie emisií skleníkových plynov sa stáva vecou všetkých," podotkol minister.
Dôveru medzi krajinami v tejto oblasti má zabezpečiť vyššia transparentnosť pri informovaní a tiež každých päť rokov uskutočňované spoločné hodnotenie dosiahnutých výsledkov. "Umožní nám to reagovať, ak sa bude naša odpoveď ukazovať ako nedostatočná," povedal L. Fabius. Záväzky jednotlivých štátov, ktoré však zrejme nebudú priamo súčasťou finálnej dohody, majú byť tiež každých päť rokov preverované a posilňované.
Podľa prezidenta F. Hollanda, ktorý vo svojom vystúpení pripomenul aj mesiac staré teroristické útoky v Paríži, môže byť sobota historickým dňom. "Máte možnosť zmeniť svet. Musíte sa jej chopiť," vyhlásil na záver prejavu, ktorý delegáti odmenili potleskom postojačky.
Laurent Fabius si po prejave drží ruku na srdci. Prezident Hollande (úplne vľavo) a Pan Ki-Mun (úplne napravo) tlieskajú Zdroj: SITA/AP
Generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun označil návrh dohody o klíme za historický dokument na ceste k nízkouhlíkovej budúcnosti. Aj podľa neho je potrebné urobiť posledný krok a dohodu potvrdiť. Text samotný však ešte delegácie k dispozícii nedostali.
Delegáti o dohode, ktorá by po roku 2020 mala nahradiť Kjótsky protokol, rokujú v Paríži od konca novembra. Konferencia sa mala pôvodne skončiť už v piatok, o niekoľkých verziách záverečného textu sa ale rokovalo dlhšie, ako bol pôvodný plán. Podľa Fabiusa sa do finálneho návrhu podarilo zapracovať aj prvky, pri ktorých sa pôvodne myslelo, že sa to nepodarí.
