Štefan Harabin je v úrade vyše deväť mesiacov. Ako nominant ĽS-HZDS preberal kreslo šéfa rezortu spravodlivosti s veľkými plánmi. Boli všeobecné, ale jasne smerované: to, čo robili jeho dvaja predchodcovia, je zlé a treba to zmeniť. K zmenám sa ešte nedopracoval.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o justícii veľmi málo. Je všeobecné. Vláda prehodnotí, vykoná potrebné opatrenia, bude podporovať, bude presadzovať. A vytvorí podmienky na vykonanie šiestich analýz a na ich základe vykoná opatrenia. Dáva iba tri konkrétne signály: zváži sa zrušenie Špeciálneho súdu, zvýšenie počtu sudcov a prehodnotenie optimalizácie súdnictva.
Špeciálny súd
Zrušenie Špeciálneho súdu Š. Harabinovi nevyšlo. Premiér, ktorý v minulosti podporil vznik tejto inštitúcie i zvýšenie platov jej zamestnancov nosiacich talár, sa postavil proti. Anketa medzi odbornou verejnosťou o tom, ako vidí fungovanie špeciálnych inštitúcií, nepriniesla argumenty, ktoré by sa ministrovi hodili do karát. Napriek tomu dal koncom minulého roka do pripomienkového konania zákon o zrušení špeciálu. No ďalej sa nedostal. Nepodarí sa mu to ani ako ústavnému sudcovi, lebo prezident ho spomedzi zvolených kandidátov nevybral. Š. Harabin sám zhodnotil v 87783>rozhovore pre TREND, že z tej pozície by to bolo ešte ľahšie.
So žalobami sudcov, ktorí sa domáhajú doplatenia platov do výšky príjmov sudcov Špeciálneho súdu, nemá ministerstvo podľa tlačovej správy, ktorú samo vydalo, nič spoločné. Sudcovia žaloby postavili na tom, čo minister používal ako jeden z argumentov na zrušenie Špeciálneho súdu: diskrimináciu medzi sudcami. Aj oni chcú zarábať toľko, koľko sudcovia v Pezinku.
Viac sudcov
Rozšírenie počtu sudcov Š. Harabin presadzuje ako riešenie problému pomalosti súdov, odkedy je minister. Rozdanie dvoch stovák nových talárov má byť liek na hromady starých neuzavretých prípadov. Má ísť o dočasné riešenie na obdobie, kým sa súdy zbavia takzvaných reštančných vecí. Potom sa justícia prebytočných ľudí zbaví postupným prirodzeným odlevom. Čo v praxi znamená, že sa na pár rokov pozastaví prijímanie nových sudcov. Ak ročne odíde zhruba dvadsať sudcov, či už do dôchodku alebo z iných dôvodov, toto provizórium bude trvať približne desať rokov.
Minister vyhlásil, že už v roku 2007 prijmú sto až stopäťdesiat nových sudcov. Je máj a výberové konania ešte neboli vyhlásené. Pravdepodobne sa čaká, kým prvá várka vyšších súdnych úradníkov splní podmienku veku a dovŕši tridsiatku.
Zbavenie sa reštančných vecí spôsobom, ktorý navrhuje minister, 74686>odmieta jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská. Podľa nej je to iba operatívne rozhodnutie a samo osebe nič nevyrieši. Nezabezpečí totiž, aby sudcovia fungovali efektívne aj po tom prechodnom období.
Minister sa do kontrolovania efektívnosti pustil aj sám. Okrem elektronickej kontroly od stola dohliada na sudcov aj priamo v akcii. Osobne. Neohlásene príde na súd, vojde do pojednávacej siene a v praxi si overí, či je sudca pripravený a ako pojednáva. Hoci ako ústavný činiteľ môže robiť len to, čo mu zákon prikazuje, ako občan môže využiť právo byť na verejnom pojednávaní.
Povrchná analýza
Keď ústavnoprávny výbor parlamentu poveril ministra spravodlivosti vypracovaním správy o stave justície, nečakal, že minister ju pošle po štátnej tajomníčke. On sám odišiel do Košíc vymenovať nového predsedu krajského súdu, ktorý zhodou okolností vtedy robil aj oslavu päťdesiatych narodenín. Výbor žiadal, aby minister predniesol správu osobne. Tak prišla správa na rad až koncom apríla.
Minister na výbore začal zostra: „Ide o analýzu súčasného stavu bez prikrášlenia, prirovnal by som ho k stavu pred infarktom.“ Argumentoval prípadmi, na ktoré pri kontrole prišiel: štyri roky nevytýčené veci, rok nenapísané rozhodnutie, dva roky nenapísaná dôchodková vec. Sudcovi, ktorý nie je schopný napísať rozhodnutie, treba podľa Š. Harabina zrušiť prácu doma. Tú môžu mať sudcovia v dňoch, keď nepojednávajú. Vyhlásením, že „ani na dovolenku by sudca nemal ísť, keď nenapísal rozhodnutie, nie preto, že ho nenapísal, ale preto, že by z nej nič nemal“, pobavil prítomných. Nevyzeralo to však tak, že by to minister myslel ako vtip.
Stav, v akom sa nachádza justícia, nie je v poriadku ani podľa L. Žitňanskej. Tá vyjadrila na výbore po prejave ministra sklamanie nad analýzou, ktorú podal. Veľa času jej podľa nej nevenoval, analýza by mala vychádzať z hlbšieho rozboru.
Dedičstvo minulosti
Chýbajúci hlbší rozbor sa prejavil napríklad pri zdôvodňovaní náboru nových sudcov. Šéf rezortu pri argumentácii množstvom reštančných vecí vychádza z čísel za minulý rok. Lenže opomenul, že za posledné tri roky počty reštančných vecí klesajú. A to je podľa L. Žitňanskej trend, ktorý treba podporiť. Ale nie zvýšením počtu sudcov. Reštančné veci majú históriu. Politické rozhodnutia mali na stav justície negatívny vplyv. Zrušenie kupónovej privatizácie, zriadenie nových „Mečiarových“ súdov – to sú dôvody, ktoré zabrzdili systém a spôsobili nakopenie nevybavených vecí.
Práve príklad vzniku nových súdov na konci 90. rokov by mohol byť podnetný teraz, keď sa minister chystá niektoré zo súdov zrušených pred pár rokmi obnoviť. Keď za vlády Vladimíra Mečiara vznikli nové súdy, na určité obdobie to časť ostatných súdov paralyzovalo. Na jednej strane boli personálne problémy. Prípady pribúdali, ale ľudia prešli na nové súdy až v priebehu roka. Na druhej strane trpeli aj súdy, z ktorých sudcovia odišli. Roky sa spamätávali okresné súdy po zriadení krajských súdov v Žiline, Trenčíne a Trnave. Od roku 2004 sa zvýšila kapacita súdov. Vybavených vecí je viac ako nových. Či príde rad aj na najstaršie prípady, je podľa L. Žitňanskej na predsedoch súdov. Ak sa dá využiť kapacita z interných zdrojov, má to podľa nej prednosť pred externými.
V tohtoročnom rozpočte na nové súdy nemá minister kapitálové ani bežné výdavky. Ak by mali fungovať od januára budúceho roka, nestihne to minister ani legislatívne pripraviť. Nehovoriac o tom, že okrem ľudí potrebuje aj budovy a zariadenie. Navyše pri každom okresnom a krajskom súde je prokuratúra. Čo sú ďalšie priestory, ľudia, vybavenie. A legislatívne zmeny. No stopäťdesiat nových sudcov by mal jeho rozpočet pri rozumnom hospodárení ešte zvládnuť.
Nestíha
Minister spravodlivosti dodnes nepripravil koncepciu toho, čo chce vlastne v rámci justície urobiť. Prvé zákony, ktoré poslal do parlamentu, boli ešte z dielne bývalej ministerky. Zákon o obchodnom registri a Obchodný zákonník. Aj s ich dotiahnutím malo ministerstvo problém. Smernice EÚ viazali Slovensko prijať novelu zákona o obchodnom registri tak, aby bola účinná od januára. Predčasné voľby spôsobili, že zákon parlament nestihol prerokovať. Súčasné vedenie ministerstva ho nedalo do legislatívneho procesu hneď, a tak vznikol problém s účinnosťou. Je to hlavne technický problém, pretože zapracované zmeny sa týkajú elektronizácie obchodného registra, elektronických výpisov z neho. To je viazané na fungovanie elektronickej podateľne pre štátnu správu. Aj tam však voľby zastavili procesy.
Problém ešte len môže nastať. Aj keď zákon je prijatý a účinný od 1. februára, časti týkajúce sa elektronizácie by mali byť účinné od augusta. S výdavkami s tým spojenými ministerstvo pri tvorbe rozpočtu nepočítalo. Budú na to potrebovať zhruba tridsať miliónov korún. Podľa informácií TRENDU bude spustenie elektronických výpisov od augusta problém. A nie len finančný.
Okrem novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bude čoskoro v parlamente, a oznámenia, že ďalšia, ešte väčšia sa chystá do konca roka, nie sú zámery Š. Harabina veľmi čitateľné. Advokáti, ale v poslednom čase hlavne notári si k nemu nachádzajú rôzne cestičky. Ich snahy vymôcť si u neho zaručený biznis začali hneď po nástupe ministra do úradu. Svedčia o tom tlačové správy z ministerstva o inšpirovaní sa talianskym systémom.
Súdny poplatok
Občiansky súdny poriadok (OSP) sa mení pomerne často. O tom, že treba vypracovať kompletne nový, sa hovorí rovnako často. Veď má 34 rokov. Nový minister ho zatiaľ iba novelizuje. Popri správe o justícii predstavil ústavnoprávnemu výboru parlamentu aj návrh novely OSP. Precizuje množstvo ustanovení a z pohľadu sudcov sa predpis interpretačne čistí. V podstate sa navrhované zmeny vracajú späť do stavu spred dvoch, troch rokov. Súdne procesy neurýchlia a k vymožiteľnosti práva neprispejú.
Potom sú tu súdne poplatky. Informáciou, že sú vysoké, sa minister oháňa od volieb. Jeho predstava nabrala jasnejšie kontúry v návrhu novely OSP. Súdne poplatky budú ľudia platiť až dva mesiace pred termínom vytýčeného pojednávania. Nebudú tak úverovať štát. Takáto forma vyberania súdnych poplatkov má podľa neho nútiť súdy, aby vytyčovali pojednávania a konali rýchlejšie. Jeho oponenti s tým nesúhlasia. Existuje totiž možnosť, že túto formu budú zneužívať podnikatelia. Dajú návrh na súd, aby postrašili obchodného „nepriateľa“. Keďže nemusia nič platiť na začiatku, nič nestratia. A do vytýčenia pojednávania majú čas rozmyslieť si, či chcú naozaj ísť do súdneho sporu. To môže spôsobiť nárast vecí na súdoch, teda opak toho, čo je záujem dosiahnuť.
S pochopením zástupcov súčasnej opozície sa nestretol ani návrh ministra zmeniť definíciu miestnej príslušnosti v prípadoch na ochranu osobnosti. Ministra na takúto zmenu inšpiroval podľa jeho slov advokát Juraj Kus z Michaloviec. Prečo by mali ľudia z Michaloviec chodiť svedčiť na súd do Bratislavy, ak sa niečo uverejní v denníku Pravda, pýta sa minister. Chce uľahčiť situáciu ľuďom, odbremeniť ich od cestovania. Vec by sa mala pojednávať nie tam, kde sídli žalovaný, ale žalujúci.
Spomínaný advokát zastupuje napríklad aj predsedu súdu v Michalovciach Jozefa Soročinu. Teoreticky, po prijatí návrhu Š. Harabina, by mal michalovský súd pojednávať prípad J. Soročina verzus denník. Teda vo veci vlastného predsedu súdu.
Foto – Vlado Benko
Ilustračné foto – Profimedia.cz
