Moskva má pritom s Krymom veľké ťažkosti a musí na polostrove riešiť problémy ekonomické, národnostné, vojenské i správne s vynaložením obrovských nákladov. Nedostupnosť polostrova z ruskej pevniny, nedostatok vody a energetických zdrojov a prázdna kasa krymskej oblastnej správy je pritom len menší problém. Krym, zdá sa, rýchlo nasleduje osud separatistických enkláv v Podnestersku, Abcházsku alebo v Južnom Osetsku, kde miliardové ruské subvencie miznú vo vreckách miestnych politických bossov a na účtoch tieňovej ekonomiky.

Za osobitne krikľavý prípad médiá označujú kauzu bývalého prvého krymského vicepremiéra a jedného zo strojcov pripojenia Krymu k Rusku Rustama Temirgalijeva. Vlani v lete prekvapivo svoj post opustil, aby sa neskôr ukázalo, že je podozrivý z krádeže bližšie neurčenej sumy a 300 kilogramov zlata z krymského finančného ústavu Oščadbanka. Prípad rieši ruská tajná služba FSB.

Ruská anexia ťažko postihla krymský cestovný ruch, ktorý tvoril štvrtinu miestnych príjmov. Počet návštevníkov klesol z 5,9 milióna v roku 2013 na 3,3 milióna o rok neskôr. Objem stavebných prác sa znížil o viac ako polovicu, obchod okrem straty ukrajinského trhu trpí aj krízou vyvolanou pádom ruského rubľa. Sľubovaný rast miezd sa skutočne dostavil, dokonca v priemere o 45 percent. Celý nárast však pohltila inflácia a reálna kúpna sila sa naopak znížila. Ak kolotoč sankcií Moskvu politicky poškodil, bolo to práve na Kryme.

Symbolom spojenia s Ruskom sa mal pre obyvateľov Krymu stať túžobne očakávaný most, ktorý by po dlhých rokoch znova spojil krymský prístav Kerč s ruskou pevninou. Zatiaľ však chýba projektová dokumentácia i firma, ktorá by sa pustila do náročnej stavby. Oligarcha a priateľ prezidenta Vladimira Putina Gennadij Timčenko, ktorý mal most stavať, od projektu odskočil. Most mal stáť v roku 2016, nový termín vláda posunula o dva roky.

Jedným z prvých krokov ruskej okupačnej správy bolo zoštátnenie strategických podnikov vrátane bánk, rekreačných zariadení, energetických a dopravných firiem núteným výkupom. Ich celková hodnota sa odhaduje na miliardu dolárov. Zásadnú zmenu hospodárskeho fungovania veľa obyvateľov polostrova nechápe a novými poriadkami sú zaskočení. Väčšina však nestráca optimizmus.

Štedré financie totiž z Moskvy na Krym smerujú cez armádne peňazovody. Čiernomorská flotila, ktorá mala na Kryme svoje sídlo aj pred anexiou, bola ešte pred niekoľkými rokmi pre mnohých západných zbrojných expertov hromadou šrotu. Dnes, rok po krymskom referende, označujú ruskí generáli polostrov za nepotopiteľnú pevnosť strategického významu. V ambicióznom ruskom zbrojnom programe, ktorý je rozplánovaný do roku 2020, hrá Krym dôležitú úlohu a objem miliardových dodávok vojenskej techniky neznížila ani kríza. Úderom pre Kyjev je fakt, že okolo 6 000 ukrajinských vojakov slúžiacich na Kryme prebehlo po okupácii k ruskej armáde.

Ako dedičstvo po ukrajinskej správe zostali Rusom na Kryme príslušníci tatárskej menšiny, ktorí sa po referende a následnej anexii otvorene postavili proti Moskve. Ich vodcovia Refat Čubarov a Mustafa Džemilev sú v Rusku nežiaduci, ojedinelé a nepočetné demonštrácie ruská polícia v zárodku potláča. Achtem Čijgoz, podpredseda krymskotatárskeho Medžlisu, neoficiálneho národného parlamentu, je od januára vo väzení.

Rusko sa do vedení tatárskej komunity snaží dosadiť svojich ľudí a podľa miestnych médií sa mu to darí. Za agenta Moskvy označujú Tatári najmä Remziho Iljasova, podpredsedu krymského autonómneho parlamentu, ktorý vo vlaňajších septembrových voľbách kandidoval za kremeľskú vládnu stranu Jednotné Rusko. Jeho skupina sa podľa kritikov snaží s podporou Moskvy ovládnuť Medžlis.