Stavebníctvo na Slovensku zažíva boom, aký od vzniku samostatnej SR nepoznalo. Stavebná produkcia sa minulý rok prvýkrát priblížila k hranici 150 miliárd korún. Na rekordný, viac ako štrnásťpercentný reál-ny rast z predminulého roka nadviazal v roku 2006 opäť rekordný prírastok. Stavebná produkcia narástla v stálych cenách, teda po očistení o rast cien, až o 15 percent.
Napriek tomu objemy ročnej produkcie stavebníctva stále výrazne zaostávajú za historickými maximami z 80. rokov, keď sa po celom Slovensku stavali celé sídliská panelových domov. Vtedy však stavebná produkcia rástla postupne, celé desaťročia. Hektické tempo, akým narastá dnes, súčasná generácia stavbárov zrejme ešte nezažila.
- NEPREHLIADNITE:
- 102262>Záplava kancelárií zatiaľ povodeň nespôsobila
- 102549>Najviac gólov útočného trojzáprahu
- 102460>Dopyt vyťažuje kapacity výrobcov stavív
Prvýkrát za polstoročie
Počet a rozsah začínaných stavieb či ešte len avizovaných projektov naznačuje, že svižný rast stavebníctva bude pokračovať. A to možno ešte vyšším tempom. Akceleráciu naznačil už prvý štvrťrok 2007. Teplé počasie umožnilo pri dobrej organizácii v podstate neprerušené pokračovanie prác na stavbách, čoho výsledkom je medziročný rast stavebnej produkcie v prvých troch mesiacoch o celú štvrtinu.
Hoci v ďalších kvartáloch už počasie dynamiku nepodporí, enormný rast zákaziek stavebnej produkcie naznačuje, že boom bude pokračovať. Investičná aktivita verejného sektora do diaľnic, železníc či miestnej infraštruktúry (vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd) nepoľavuje, keď jej výdatne pomáhajú peniaze z eurofondov. Akcelerátorom sa stáva súkromný sektor, ktorý dá stavbárom v druhom štvrťroku 2007 už viac práce než verejný sektor. Vôbec prvýkrát za vyše polstoročie.
Podiel na HDP rastie
Podiel stavebníctva na HDP – vyjadruje ho podiel pridanej hodnoty tvorenej v stavebníctve na celkovej hrubej pridanej hodnote vytvorenej všetkými sektormi domácej ekonomiky – v rokoch 2005 a 2006 prevýšil 6,8 percenta. Po slabších rokoch sa tak opäť priblížil k siedmim percentám. Nad touto hranicou bol naposledy vo volebnom roku 2002, keď mu podobne ako v rokoch 1996 až 1998 pomohla vysoaktivita na diaľničných stavbách. Vždy po voľbách však peňazí výrazne ubudlo, a tak podiel jeho výkonov na HDP spadol na šesť percent, ba i nižšie.
Tento rok je iný. Pred voľbami v roku 2006 vláda míňala triezvo, a tak po voľbách tentoraz kapitálové výdavky netreba škrtiť. Naopak, silný hospodársky rast umožňuje vláde i súkromným investorom investície zvyšovať, a teda boom stavebníctva bude pokračovať ešte s vyššou intenzitou. Podiel stavebníctva na HDP prvýkrát za ostatné desaťročie v povolebnom roku stúpne a zrejme prekročí sedempercentnú hranicu.
Podiel stavebníctva na zamestnanosti v slovenskej ekonomike je nepatrne vyšší. Už v uplynulých rokoch kolísal okolo siedmich percent. Celkovo si však na stavbách zarába na živobytie ešte vyšší podiel Slovákov. Podľa výberového zisťovania pracovných síl, ktoré zahŕňa aj pracujúcich v zahraničí, v stavebníctve pracuje už vyše dvestotisíc občanov SR, teda bezmála desať percent všetkých pracujúcich.
Aj doma v roku 2006 stavebníctvo zamestnalo okolo 156-tisíc ľudí. Bolo to prvýkrát viac než v druhej polovici 90. rokov, keď mu výrazne pomohli štátne zákazky.
Mzdy zaostávajú
Napriek viacročnému trendu zvyšovania zamestnanosti v stavebníctve platy v tomto sektore už osem rokov rastú pomalším tempom oproti priemeru v celej ekonomike. Stavbári síce v priemere zarobia viac, ale najmä vďaka rôznym príplatkom (napríklad za prácu nadčas či počas sviatkov). Na štandardný pracovný čas prepočítaná priemerná mesačná mzda stavbára v SR v roku 2006 dosiahla iba štrnásť a pol tisíca korún a bola viac ako štyri tisícky pod priemerom v hospodárstve.
Predvlani bol rozdiel tri a pol tisíca. Napríklad v susednom Česku mali stavbári minulý rok mzdový priemer v porovnaní s ekonomikou iba o málo nižší. Za prácu dostali takmer devätnásťtisíc českých, teda 23-tisíc slovenských korún. Preto nie div, že slovenskí stavební robotníci zatiaľ pred domácimi staveniskami uprednostňujú džoby za riekou Moravou či dokonca za Lamanšským prielivom.
Aj preto je doma v niektorých profesiách už núdza o ľudí. Týka sa to hlavne kvalifikovaných remeselníkov. Sú maximálne vyťažení, noví chýbajú. Ani pohľad na počty študentov odborných učilíšť v trojročných – remeselných – učebných odboroch neposkytuje dôvody na optimizmus. Počty ich absolventov stále klesajú a prinajmenšom v najbližších rokoch budú klesať ďalej. Učňovské školstvo prežíva bez koncepcie. O potrebe jeho reformy sa síce roky hovorí, dosiaľ však nemá konkrétnu podobu. Ani stavebné firmy sa zatiaľ iniciatívy nechopili, hoci im mnohé SOU pôvodne patrili.
Bez záujmu stavebných firiem sa zrejme stavebné učilištia dopredu nepohnú. Slabý ohlas na rýchlo rastúci dopyt po vyškolených stavebných remeselníkoch im tak v nasledujúcich rokoch môže spôsobiť nemalé problémy. Výraznejšie zvyšovanie miezd v stavebníctve je pravdepodobne neodvratné.
Prebytok kapitálu
Rastu stavebníctva jednoznačne pomáha priaznivé podnikateľské prostredie a takto stimulovaný silný prílev zahraničného kapitálu. Silným faktorom je aj rekordná ziskovosť podnikov, ktorá im dáva nebývalo veľa voľných zdrojov na investovanie do modernizácie, rozvoja, dokonca expanzie v nových oblastiach. Popri zahraničných investoroch sa tak v investovaní čoraz viac činia aj domáce podniky a developeri.
Investované prostriedky sa sčasti transformujú aj do zákaziek pre stavbárov. Priemysel okrem technológií potrebuje aj nové výrobné haly, inžinierske siete, sklady. Developeri rozbiehajú čoraz viac projektov administratívnych, nákupných a už aj obytných komplexov, o ktorých financovanie sa bijú domáce i niektoré zahraničné banky. Obchod s nehnuteľnosťami je v kurze. Dopyt ešte stále nie je uspokojený a rozdiel medzi nákladmi na výstavbu a následnými výnosmi z predaja či prenájmu nových nehnuteľností prináša naďalej zaujímavé zhodnotenie vstupnej investície v porovnaní s inými možnosťami.
To všetko robí stavbárov na Slovensku čoraz menej závislými od verejných zákaziek, ktoré dlho výrazne dominovali. Zmenený obrázok už ponúkajú predbežné údaje o zákazkách stavebnej produkcie podľa dodávateľských zmlúv, ktoré zisťuje Štatistický úrad SR. Indikujú hodnotu práce, ktorú majú stavbári zmluvne dohodnutú na najbližší štvrťrok.
Údaje z marca ukazujú, že karta sa vôbec prvýkrát obrátila v prospech súkromných investorov. Pre nich majú firmy s 20 a viac zamestnancami vykonať v druhom štvrťroku 2007 už viac ako polovicu z celkovej hodnoty stavebných prác. Popri rozprávkovo rastúcich objednávkach v tuzemsku pribúdajú domácim stavebným firmám aj zahraničné kontrakty, čo zrejme súvisí so začlenením viacerých podnikov do nadnárodných skupín.
Posun v štruktúre
Zásadná zmena je aj v štruktúre domácej stavebnej produkcie. Do minulého roka súkromní investori financovali vo výrazne vyššej miere výstavbu budov (bytových i nebytových). V zákazkách na 2. kvartál tohto roka už aj súkromní investori financujú väčšou sumou inžinierske stavby. Na tento typ zákaziek vynaložia niekoľkonásobne viac prostriedkov, než bývalo zvykom.
Za dlho nevídanou zmenou vidieť nové developerské projekty, ktoré si svojou veľkosťou vyžadujú mnohomiliardové investície najprv do lokálnej infraštruktúry. Patria medzi ne napríklad bratislavské Eurovea, River Park či Tri veže. Skôr ako na nich vyrastú prvé múry, treba investovať do rúr, káblov, ciest, prípadne aj protipovodňových opatrení.
Vyše dekády nevídaný stavebný ruch spôsobuje, že viacerým výrobcom stavebných materiálov už aktuálne kapacity nestačia na uspokojenie celého dopytu. Situáciu využívajú na zvyšovanie cien. Výrazne silnejúca koruna síce zlacňuje dovozy a mohla by chýbajúcu domácu ponuku pomôcť nahradiť aj bez vplyvu na ceny. Niektoré materiály sa však prepravovať na väčšie vzdialenosti nevyplatí. Okrem toho pri niektorých typoch stavebných materiálov – najmä tepelnoizolačných – ceny rastú v celej Európe a investori s tým budú musieť rátať.
Autori sú analytička a hlavný analytik TREND Analyses.
Foto – Vlado Benko
