V stavebnom biznise cítiť zmeny, hoci na zásadný obrat k rastúcej produkcii si odvetvie ešte počká. Stavbári optimalizujú nevyužité kapacity a prepúšťajú. Otvorene sa hovorí o nereálnych cenách, stavať sa bude za menej. Veľkí sa vrhli na malé zákazky, menší predávajú podiely vo svojich firmách. Čoraz viac ich s dlhmi bojuje neúspešne. V odvetví sa v prvom polroku 2010 dostalo do konkurzu 20 podnikov, za celý vlaňajšok ich bolo 28. So stavbármi padá aj produkcia stavebných materiálov, ich ceny ešte vlani klesli na úroveň roku 2005. Niektorí výrobcovia sa sotva udržali a už tento slabý rok ich môže pochovať.
Hľadajú sa partneri
Krízu v pozemnom staviteľstve predznamenali chladnúce tehliarske pece už na jeseň 2008. Vlani firmy z tohto segmentu ešte dokončovali rozrobené projekty, ale nové zákazky im citeľne chýbali.
Trh s bytmi a kancelárskymi priestormi podľahol kríze a financovanie nových projektov banky sprísnili. Developeri zatrúbili na ústup, vyššie nároky na ich vlastné zdroje a zvýšené riziko transformované do šťavnatejších úrokových sadzieb bankových úverov im popri narastajúcej ponuke ubrali šance na zisky. Menšie a stredné stavebné podniky sa v produkcii už vlani dostali späť k objemom, na ktoré boli zväčša zvyknuté. Viacerým totiž čísla narástli skokom iba v čase boomu, kvôli jednému či dvom výživným, ale ojedinelým projektom. Pribrzdili spoluprácu so živnostníkmi a začali prepúšťať svojich ľudí. Prispôsobili sa tak reálnej prognóze oveľa nižšieho obratu v tomto roku.
Okrem menších projektov z eurofondov a zatepľovania budov je súčasný záujem o prácu stavbárov chabý. Výstavba bytov a kancelárií takmer stojí, reťazce sú opatrné a svoje siete radšej rozširujú prenájmom menších priestorov. Priemyselné investície zredli. Vyhliadky sa tak príliš nezlepšili ani na budúci rok, preto viaceré podniky intenzívnejšie hľadajú strategického partnera.
Niektorí, ako napríklad bratislavský Reding, podiely vo firmách už predali. Iné úspešné mená ešte rokujú. Zvyčajne si vyberajú z ponúk veľkých zahraničných koncernov, ktoré si v pozemných stavbách posilnia pozíciu, keď preriedia konkurenciu.
Čakanie na PPP
Osem najväčších stavebných podnikov prevažne zo segmentu inžinierskych stavieb vlani v produkcii medziročne nestratilo takmer nič. Hoci im v závere roka dobiehali rozbehnuté zákazky, zamestnanosť živili očakávaniami troch balíkov PPP projektov. Tie sľubovali od tohto roka stavebné práce za miliardy eur a istú existenciu na tridsať rokov. Čakali na ne aj producenti kameniva, cementu a betónu, aby nimi v tržbách zaplátali veľké diery po budovách. Svoje kapacity pri výstavbe troch úsekov rýchlostnej cesty R1 z druhého balíka PPP projektov využíva teraz len jediný z lídrov slovenského stavebného rebríčka. Košická Eurovia SK z francúzskeho koncernu Vinci stavia medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a v okolí Banskej Bystrice pre sesterskú Granvia Construction, ktorá je generálnym dodávateľom stavebných prác za takmer miliardu eur. Cestné úseky majú byť hotové do jesene budúceho roka.
Banskobystrický obchvat, ktorý tiež do PPP projektu spadol, sa bude stavať do leta 2012. Teraz na stavbe pracuje viac než 1 300 ľudí, vrátane subdodávateľov. Tých je dosť z Česka, odkiaľ presúva na Slovensko potrebné kapacity aj samotný generálny dodávateľ.
Bratislavský Doprastav, žilinský Váhostav-SK a košické Inžinierske stavby z francúzskej skupiny Colas boli v konzorciu Slovenské diaľnice, ktoré uspelo s ponukou postaviť za vyše dve miliardy eur časť diaľnice D1 v rámci prvého balíka PPP projektov. Ten nakoniec expiroval, lebo koncesionár v termíne nenašiel financovanie. Traja neúspešní realizátori pristúpili k závažnej redukcii zamestnanosti. O ďalšiu prácu aj ich obrali chybné verejné tendre. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) uvádza, že zrušená bola tretina zo 451 vyhlásených verejných súťaží v oblasti inžinierskych stavieb v prvom polroku 2010.
Opatrný optimizmus
Ministerstvo dopravy náhle skončilo rokovania aj s konzorciom Žilinská diaľnica o treťom balíku PPP projektov. Najťažší úsek na tejto trase - tunel Višňové - chce minister dopravy znova súťažiť už budúci rok. Práce pre stavbárov kalkulované na vyše 800 miliónov eur sa rozbehnú však až v roku 2012.
Na budúci rok hodlá rezort dať na cesty, ktoré má pod palcom, viac než miliardu eur, doteraz sa najvyššie investície nevyšplhali ani na polovicu. Popri tom pobeží rekonštrukcia železničnej trate v Trenčianskom a Žilinskom kraji a župy chystajú opravy vozoviek z eurofondov.
Výhľady sa menia rýchlo, stavebníctvo zareaguje pomalšie. Ak aj budú verejné projekty rozostavané, na budúci rok ešte nenaberú potrebné tempo. Preto TREND Analyses predpokladá, že pri paralelnom útlme súkromných zákaziek sa prepad produkcie v odvetví zopakuje aj tretí rok za sebou. Mal by však byť miernejší ako vlani či v tomto roku.
Podľa predstaviteľov ZSPS bude kríza v slovenskom stavebníctve na budúci rok pokračovať a nedá sa očakávať, že ho verejné investície zachránia. Naopak, o prácu v odvetví príde niekoľko tisíc zamestnancov.
Jiří Vacek, riaditeľ agentúry CEEC Research, ktorá robí pravidelné prieskumy stavebníctva v krajinách strednej a východnej Európy, uvádza, že podľa zatiaľ posledného prieskumu riaditelia slovenských firiem predpokladajú v budúcom roku mierne zlepšenie situácie, ktoré by mohlo znamenať aj začiatok pozvoľnej stabilizácie v odvetví. Návrat k rastu je však ďaleko. Naopak manažéri stavebných firiem v Českej republike predpovedajú ďalší pád výkonov a stabilizáciu najskôr v roku 2012. Iba Poľsko čaká mierny rast.
Ilustračné foto - Vlado Benko
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
