Nezriedka sa pri tom využívajú hrozby útokom, ekonomické sankcie či rôznorodé krátkodobé strategické spojenectvá proti slabšiemu súperovi. Väčšina z týchto krokov priamo odporuje zneniu Charty OSN. Momentálna situácia vyzerá tak, akoby tento stav nikomu výraznejšie neprekážal.
Stačí sa pozrieť napríklad na nedodržiavanie Zmluvy o jadrových silách (INF) zo strany Ruska a USA, ktoré opäť posunulo svet bližšie k nebezpečenstvu jadrového konfliktu. Nemenej výrazne rezonovali nedávne hrozby vojenským útokom z úst predstaviteľov Spojených štátov voči ďalšej členskej krajine OSN, Iránu.
V prípade pokračujúcej eskalácie napätia na Blízkom východe môže dôjsť k situácii, keď niektorá z krajín znova, ako mnohokrát historicky predtým, poruší medzinárodné právo. Podobný zoznam by mohol byť nekončiaci, pretože vzájomné trenice medzi krajinami majú svoje podhubie v ľudskej prirodzenosti, ktorá už po tisícročia volá po roztržkách. To však neznamená, že krajiny si môžu dovoliť beztrestne dohody porušovať.
Keď sa idealizmus bije s realizmom
Vráťme sa nachvíľu do roku 1945, v ktorom len zopár mesiacov po skončení druhej svetovej vojny vznikla Organizácia spojených národov (OSN). Väčšina z 51. zakladajúcich krajín OSN, v ohlušujúcich dozvukoch konca druhej svetovej vojny, koncom roka ratifikovala Chartu OSN.
Charta v článku 1. svojej prvej kapitoly stanovuje základný cieľ OSN nasledovne: „Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru...“. To všetko by sa malo diať v súlade s medzinárodným právom a s použitím mierových prostriedkov riešenia sporov.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
